Domáhajú sa dorovnania priamych platieb z národných zdrojov do úrovne 55 percent členských krajín, tak ako to svojim poľnohospodárom už dávnejšie zaručili ostatné štáty Visegrádskej štvorky. Naša vláda je ochotná poskytnúť dorovnanie len do výšky 50 percent a aj to hovorí, že poľnohospodári budú mať približne o šesť miliárd korún viac ako v minulosti. Poľnohospodári zasa oponujú nižšou konkurencieschopnosťou v porovnaní s farmármi z okolitých štátov.
"Nikto rád nepočúva slovo dotácia," rozhovoril sa pre náš denník predseda Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prešove a predseda Poľnohospodárskeho družstva Kapušany Vladimír Palša (na obr.) a pokračoval: "Tvrdím, že nechcem dotáciu, len nech mám také ceny, ako na západe." Uviedol príklad z návštevy francúzskych farmárov: "Keď videli našu produktivitu, tak si mysleli, že je tu raj. Jemu manželka dojí 30 kráv a je rád. U nás jeden človek dojí 300 kráv, čo je úžasná produktivita, ale sme podobne ako iné poľnohospodárske subjekty pred zrútením. Nechcel tomu veriť, tak som sa ho opýtal, za koľko predáva liter mlieka. V prepočte sme sa dopracovali k nejakým 14 - 15 korunám za liter. Lenže ja liter mlieka predávam za deväť korún. Tak mu hovorím, už vieš, prečo nemôžem prosperovať. Otváral oči, či je to možné."
V. Palša má ťažké srdce aj na zahraničných investorov do potravinárskeho spracovateľského priemyslu, ktorí vidiac slabú kúpyschopnosť obyvateľstva na Slovensku navrhli výkupnú cenu mlieka sedem korún za liter, čo je o polovicu menej ako vo Francúzsku. Lenže slabá kúpyschopnosť obyvateľstva na Slovensku je skutočnosťou a porovnateľné ceny so západom momentálne nereálnym snom. Ale tomu by sa mali prispôsobiť aj ceny v iných odvetviach hospodárstva.
"Cena nie je dotácia. Každý hovorí, že my len žobreme," hovorí V. Palša a dodáva: "Stále sa hovorí, čo peňazí sa dáva do poľnohospodárstva. Lenže skúste sa zamyslieť nad takouto argumentáciou. Pôda dáva menšiu úrodu. To znamená, že peniaze nedávame do zvýšenia jej úrodnosti. Naopak, naše družstvo za 10 rokov zaplatilo na dani z pôdy 13 miliónov korún. Keby som ich dal do zveľadenia pôdneho fondu, tak by už bolo niečo vidno. Základné prostriedky a mechanizáciu máme na 95 percent odpísanú. Teda ani tam sme peniaze nedali. Mzdy máme len 75 až 80 percent z priemeru na Slovensku. Pýtam sa, kde teda sú tie peniaze, čo nám štát dáva na dotáciách? Odpoveď je jednoduchá. Keď som pred 15 rokmi predával obilie po tritisíc korún za tonu, tak ho teraz ťažko predám za 4 200 korún za tonu. To znamená zvýšenie ceny o takých 30 percent. Ale všetky vstupy išli dvoj-trojnásobne hore. Lenže takúto analýzu nikto nechce počuť."
Dôvod je podľa V. Palšu zrejmý, vláda o poľnohospodárstvo nemá záujem: "Minister Ivan Mikloš sa pred časom vyjadril, že sa ním ani nezaoberá, lebo dovezie pšenice po 2 500 korún za tonu koľko treba. Len pred troma rokmi ju bolo treba a doviezli ju po šesťtisíc korún za tonu. Ale vtedy sa minister už neozval." Ďalším dôvodom podľa V. Palšu je skutočnosť, že vláda sa nazdáva, že päťmiliónový národ na Slovensku sa dá uživiť z poľnohospodárskej nadvýroby v Európe. Predchádzajúci fakt dokazuje, že každý v Európe je predovšetkým obchodník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
