literatúra aj na Ukrajine. Pravdu povediac, väčšina z nás o nej v posledných rokoch nemá skoro žiadne informácie. Preto sme privítali, že o jej terajších problémoch a snahách nám mohol porozprávať človek najpovolanejší - zástupca predsedu Národného zväzu spisovateľov Ukrajiny Petro Illič Osadčuk (na obr.), ktorý na čele delegácie ukrajinských spisovateľov zavítal do Prešova: "Ak by som mal prefrazovať prvé riadky našej štátnej hymny, tak by som povedal, že ukrajinská literatúra ešte nezomrela, hoci aj na Ukrajine sú ľudia, ktorí by si to priali."
Toto tvrdenie P. I. Osadčuk podoprel poukázaním na to, že legislatíva na Ukrajine nieJe vydávaniu kníh prajná. Pokiaľ v susednej Ruskej federácii ešte v roku 1996 prijali zákon na podporu vydavateľských počinov, ktorý knihy a tlač oslobodzuje od dane zo zisku a dane z pridanej hodnoty, tak na Ukrajine sa kniha považuje za obchodný tovar so všetkými sprievodnými daňami. Podobný zákon prijali síce v minulom roku aj na Ukrajine, lenže prezident ho vetoval a tak doteraz nenadobudol platnosť.
"Ruská kniha majúc takéto úľavy, je lacnejšia a na 90 percent zaplavila knižný trh na Ukrajine. Mám informácie, že v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok sa neuvažuje s jeho podporou. Opäť zákon budú brzdiť. Chcú na tom ušetriť," porozprával o merkantilných problémoch ukrajinskej literatúry P. I. Osadčuk. Tie pramenia v tom, že niektorí ukrajinskí ekonómovia presadzujú tézu, že v trhovom mechanizme by sa nemali uplatňovať žiadne poľahčujúce výnimky. Knihy však na Ukrajine predsa len vychádzajú.
Je paradoxom, že aj v suverénnom štátnom útvare, akým je Ukrajina posledných 12 rokov, v oblasti kultúry je stále veľa nevyriešených problémov. Zarazilo nás, že ako príklad P. I. Osadčuk musel uviesť dokonca boj za jazyk: "Na Ukrajine bojujeme za ukrajinský jazyk a ukrajinskú literatúru. Mám pocit, že tento boj je teraz ešte ostrejší, než za sovietskych čias. Máme stovky neukrajinských novín. Podstata nie je v jazyku, ale v duchu týchto novín, ktoré vystupujú proti našej kultúre. Napríklad o Ševčenkovi píšu ako o nejakom asociálovi. A to v samostatnej Ukrajine! Operujú pojmom sloboda slova, ale je to sloboda akého a čieho slova?"
Súčasná ukrajinská literatúra na rozdiel od literatúry s prívlastkom sovietska je menej spolitizovaná, ale zostáva spoločenskou formou vedomia. "Ukrajinská literatúra sa vždy venovala politickým otázkam, vyjadrovala celonárodné záujmy, začínajúc Ševčenkom, cez Lesju Ukrajinku, Ivana Franka až dodnes," vyjadril základný trend ukrajinskej literatúry P. I. Osadčuk, ktorý tak dal odpoveď aj niektorým estétom v literatúre, ktorí namietajú, že tá by sa nemala dotýkať politiky a mala by zostať slobodná. "Od čoho má byť literatúra slobodná? Od národa? Od života? Naša literatúra je veľmi závislá od svojho národa a od nášho života a v tom je jej sila," namietol P. I. Osadčuk.
Ukrajinská literatúra disponuje dostatkom významných autorov. P. I. Osadčuka sme sa preto opýtali, koho z nich by nominoval na Nobelovu cenu za literatúru. Ten však poznamenal, že takéto ocenenie je predovšetkým vecou imidžu samotného štátu a literatúry: "Nie sme literatúrou, ktorá by bola dostatočne spropagovanou na západe a v celom svete." Nomináciu by si však vedel predstaviť pomerne bohatú: "Predovšetkým by som navrhol poetku Linu Kostenko. Máme aj silnú prózu, ktorú predstavujú Pavlo Zahrebeľnyj, Jurij Mušketyk, Volodymyr Drozd..., ale... Ale na nás je informačná blokáda."
Pritom aj na Ukrajine sa udeľuje "nobelovská" cena. V Rovnianskej oblasti nedávno usporiadali celoukrajinský festival Laureát Nobelovskej ceny. Prečo dostal takýto názov? "Pretože sa uskutočnil v obci Nobeľ. Nad jazerom sa tam zišlo okolo 10 tisíc ľudí. Spravili obrovský amfiteáter a tam sme čítali a videli, ako ľudia prijímajú literatúru. Zdá sa, že čím ďalej od Kyjeva, tým bližšie k Ukrajine," odpovedal P. I. Osadčuk, ktorý je nositeľom tejto Nobelovskej ceny za humor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
