Lačnovčan. V malebnej osade obce Lipovce na úpätí pohoria Bachureň sa narodil Janko Paločko. Jeho otec Vincent má za sebou polstoročie života v rázovitej dedinke nad Lipovecko-lačnovským kaňonom. Manželku, ktorá mu do nehostinného kraja priniesla prvého syna, našiel v neďalekých Krivanoch. Aj Jana má však korene nad Lipovcami. Manželia so staršou dcérou Silviou a Jankom obývajú jeden z tridsiatich domov v osade. Vlastnia jednu z dvoch telefónnych liniek a tvrdia, že život v Lačnove nie je ľahký.
"Nemenil by som. Do mesta by ma nikto nedostal, tu som celý život," konštatuje napriek tomu invalidný dôchodca a čerstvý otec Vincent Paločko.
Okrem klasických prác okolo domu v horskej oblasti zvláda aj drevo. Pochválil sa ručne vyrezanou verandou aj miniatúrnym sedacím servisom pre syna. Najhorším obdobím v Lačnove je zima. Dedinu pravidelne zafúka. Vincent Paločko si spomína na zimy, kedy sa do Lačnova nikto nedostal celý týždeň.
Osadu patriacu k obci Lipovce dnes tvorí tridsaťšesť domov a kostolík. Niekoľko z obydlí, ktoré pôvodní obyvatelia opustili, má nových majiteľov. Život Lačnovu počas víkendov a dovoleniek vracajú aj chalupári z Prešova a Košíc. Viacero z chalúpok je vyhlásených za národné kultúrne pamiatky. Aj medzi nimi sú dve, ktoré nenávratne ohlodáva zub času. Početní potomkovia ich obyvateľov sa nevedia dohodnúť, kto dreveniciam pomôže. Nie sú schopní zjednotiť sa a domčeky predať. Kupcov, ktorí by tu privítali možnosť chalupárčiť, lupou hľadať netreba.
Prvá zmienka o obci je z roku 1301. Lačnov sa v nej, podľa chalupára Jozefa Šteca z Prešova, spomína ako dedina na starej Spišsko-šarišskej ceste.
V prvej polovici minulého storočia mal Lačnov 250 obyvateľov. Chalupári fungujú v občianskom združení na záchranu Lačnova. Ich poslednou spoločnou aktivitou bol sobotňajší návrat hasičskej striekačky z roku 1886. Historická protipožiarna pumpa bola odsúdená do šrotu. Lipovskí dobrovoľnícki hasiči ju dali dokopy. Aj keď v Lačnove za posledných 100 rokov podľa pamätníkov nehorelo, chalupoví nadšenci našli striekačke miesto v obnovenej Pastirni uprostred osady..
"Sme vo výške 800 metrov nad morom. Hovoria, že je to najlepšia výška pre život človeka a ja sa tu naozaj tak cítim," vysvetlila nám podstatu svojho vzťahu k obci Gabriela Štecová. Kľud, pohoda a rozprávková príroda v okolí jaskyne Zlá diera do oblasti láka aj ďalších chalupárov, ktorí jej vracajú život.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
