fondu
Jaroslav SUŠKO
Vranov nad Topľou - Regionálne združenie Nové milénium (RZNM) vo Vranove nad Topľou bolo iniciátorom projektu Vranov - Pitná voda a odkanalizovanie v povodí rieky Topľa, ktorý by mal byť dnes prezentovaný v Košiciach. Projekt bol pripravený za účasti miest okresu Vranov nad Topľou, obcí okresu s počtom obyvateľov nad dvetisíc, firmy Bic Košice a Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS). Jeho celkové náklady presahujú čiastku 1,7 miliardy korún. Z toho na výstavbu vodovodov je určených vyše 413,8 milióna korún a na výstavbu kanalizácií a čistiarni odpadových vôd skoro 1,3 miliardy korún. Na realizácii projektu by sa 75 percentami mal podieľať kohézny fond Európskej únie (EÚ) a 25 percentami vodárenská spoločnosť. Už na prvý pohľad ide o enormne finančne náročný projekt. Má ale šancu uspieť v bruselskej centrále najmä preto, že okres Vranov nad Topľou nielen v Prešovskom kraji má najnižšiu napojenosť obyvateľstva na vodovodnú a kanalizačnú sieť, čo samotná EÚ vníma ako čierne miesto na Slovensku z pohľadu ekológie.
Zaujímavé je, že s myšlienkou projektu, ktorý by v okrese Vranov nad Topľou riešil túto problematiku, prišli pracovníci RZNM ešte v roku 1999. "Vtedy sme ho chceli podať na program ISPA prostredníctvom združenia Nové milénium, ale táto snaha neprešla, lebo do združenia sa nezapojilo mesto Vranov, a tak projekt nebol priechodný, pretože nespĺňal ekonomické parametre potrebné pre tento predvstupový fond," uviedla pre náš denník tlačová pracovníčka Okresného úradu vo Vranove nad Topľou Andrea Gallová.
Situácia sa zmenila po komunálnych voľbách, keď vo Vranove nad Topľou nastúpilo nové vedenie mestskej samosprávy. Vtedy po vzájomnej dohode začala projektovú dokumentáciu pripravovať VVS a projekt už nepostúpia európskemu fondu prostredníctvom združenia, ale tejto spoločnosti. Jeho realizácia by mala mať tri fázy. V prvej by sa zabezpečila výstavba kanalizácie a ČOV pre Vranov nad Topľou a okolité obce, v druhej kanalizácia a ČOV pre obce a v tretej výstavba vodovodov.
Keďže projekt ráta len s mestami okresu a obcami s počtom obyvateľov nad dvetisíc, ako to bude s menšími obcami, ktorých je v tomto okrese dosť? "S ministerstvom životného prostredia je dohodnuté, že projekty týchto obcí budú prioritne realizované zo zdrojov ministerstva," odpovedala A. Gallová a zdôraznila, že menšie obce nebudú ponechané napospas osudu. Po dnešnej prezentácii projektu v Košiciach ho postúpi do Bratislavy a bude posudzovaný komisárom EÚ. Po schvaľovacích postupoch by k realizácii projektu malo dôjsť v roku 2005.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
