väčšina kandidátov v Prešove populárneho KDH malo technické vzdelanie, keďže prístup na školy humanitného zamerania mali aktívni katolíci pred rokom 1989 obmedzený. Vysoký počet lekárov zas ovplyvnil - podobne ako v iných mestách - fakt, že ich pozná značný počet obyvateľov, ktorí im vo voľbách odovzdali hlasy. Tieto skutočnosti sa čiastočne odrazili aj na činnosti mestského parlamentu, v ktorom bol jediný právnik. Viac právnikov pribudlo až v nasledujúcich voľbách 1998. Profesijná súdržnosť sa poväčšine neprejavovala na úkor straníckej súdržnosti, niekoľko príkladov sa však vyskytlo. Najznámejším prípadom "lekárskej loby" bolo presadenie výstavby Mestského účelového objektu (MÚČO), išlo o budovu v centre mesta, v ktorej boli priestory prenajaté súkromným lekárom rôzneho druhu na vykonávanie svojej praxe.
Nový primátor Juraj Kopčák bol v komunálnej politike nováčikom, i keď k radovým členom KDH patril už od jeho vzniku. V hnutí dostal prednosť pred známejším politikom so skúsenosťami z parlamentu Ing. Jozefom Polačkom. Vyštudovaný strojný inžinier, rodák zo Sabinova, bol predsedom predstavenstva spoločnosti VUKOV, a. s., Prešov, neskôr spoluzaložil francúzsko-slovenskú strojársku spoločnosť ARAGE. Z postu jej riaditeľa odišiel po nastúpení do funkcie primátora.
Prvé volebné obdobie primátora Kopčáka sťažovali politické problémy so zástupcami štátnej správy. V SR vládla garnitúra koalície Hnutie za demokratické Slovensko (a volebného partnera Roľníckej strany Slovenska), Slovenská národná strana a Združenie robotníkov Slovenska. Do vrcholových funkcií štátnej správy boli nominovaní predstavitelia vládnych strán, to znamená subjektov, ktoré boli v prešovskej komunálnej politike v opozícii a nemali významný vplyv. V tom čase, v roku 1996, sa uskutočnilo nové územnosprávne členenie Slovenska. Prešov sa stal krajským mestom, pričom Prešovský kraj zahŕňal celé severovýchodné Slovensko (juh patril pod Košický kraj) a stal sa najväčším krajom v republike. Dekrét o zriadení krajského mesta prevzal primátor Kopčák osobne z rúk vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Pri tejto zmene bol Prešov zrušený a zároveň aj konštituovaný ako okresné mesto, pričom "nový" okres bol menší o niekoľko obcí a mestá Sabinov a Lipany (priradené boli novovzniknutému Sabinovskému okresu). Prednostom Okresného úradu v Prešove bol nominant HZDS Ing. Jozef Gruška (neskôr vystriedaný ďalším predstaviteľom HZDS Ing. Emilom Blichom), prvým prednostom Krajského úradu (KÚ) v Prešove bol zástupca HZDS, Sabinovčan MUDr. Peter Chudík.
Peter Chudík (1961) sa narodil v Lipanoch (1961), od školských čias však žil v Sabinove. Profesionálnu prax začal v roku 1989 ako obvodný lekár v obci Jarovnice, neskôr v Sabinove, kde sa stal v januári 1993 riaditeľom. V decembri 1994 bol vymenovaný za riaditeľa prešovskej Nemocnice s poliklinikou. Na tomto poste vystriedal Veľkošarišana MUDr. Ľubomíra Javorského, ktorý sa stal ministrom zdravotníctva v tretej Mečiarovej vláde. P. Chudík bol riaditeľom od 20. 12. 1994 do 15. 4. 1996, z tohto postu prešiel (podobne ako jeho predchodca) do vyššej politiky, keď sa stal splnomocnencom vlády pre konštitúciu krajského úradu a jeho prvým prednostom, neskôr bol i poslancom NR SR. Chudíka na poste riaditeľa prešovskej nemocnice vystriedal MUDr. Peter Biroš, ktorého po parlamentných voľbách 1998 nahradil MUDr. Ján Sidor. Krátko pred voľbami 2002 sa P. Biroš vrátil na riaditeľský post, naviac sa stal poslancom NR SR za Alianciu nového občana. Ľ. Javorský po odchode z ministerského postu ostal verný zdravotníctvu, začal podnikať v zdravotníckych službách, P. Chudík ostal naďalej v politike.
Vzhľadom na vtedajšiu vnútropolitickú situáciu bola komunikácia medzi samosprávou a štátnou správou znížená na minimum. Mesta sa týkali viaceré rozporuplné rozhodnutia vtedajšej vládnej moci. Napríklad vznik Prešovskej univerzity z prešovských fakúlt UPJŠ, viacnásobné sťahovania škôl, vznik intendantúry, pod ktorú prešli kultúrne zariadenia, a stratili tak právnu subjektivitu, zlúčenie prešovského Divadla Jonáša Záborského a košického Divadla Janka Borodáča do Východoslovenského štátneho divadla. Divadlá sa opätovne rozdelili (košické sa premenovalo na Štátne divadlo) a intendantúra bola zrušená až po voľbách roku 1998 a následnej výmene vládnej garnitúry.
(pokračovanie)
© Centrum slovanských štúdií University Hokkaido v Sappore, Japonsko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
