predložených pri rozhodovaní o možnostiach vylúčenia dopravy z centra mesta. O tejto otázke rokovali niekoľkokrát a naposledy tejto problematike venovali celé mimoriadne zasadnutie MsZ. Ešte pred tým zavrhli alternatívy, ktoré vyžadovali rozsiahle asanácie a sťahovanie ľudí. Vylúčili taktiež variant, ktorý uvažoval zaviesť okolo centra mesta jednosmernú premávku. Podľa nich je predsa jedno, či mestom prejde denne 16- tisíc áut alebo jedným smerom osemtisíc a druhým takisto osemtisíc. Podľa primátora mesta Vranov nad Topľou Tomáša Leša niektoré úseky ciest v meste sa už teraz javia ako kolapsové.
Na predchádzajúcom rokovaní sa preto poslanci zhodli na variante vybudovať prepojenie ciest, ktoré by odklonil dopravu z centra mesta od križovatky pri hoteli Rozkvet a viedol by poza okresný úrad (OÚ). Na mimoriadnom zasadnutí MsZ padol aj tento variant. "Teraz sa našiel iný variant, pretože táto cesta by nemohla byť aktuálna vzhľadom na náklady a potom na to, že by preťala priestor pre peších na námestí Slobody," povedal nám T. Lešo a dodal: "Rozhodli sme sa, že dopravu by sme pustili poza okresný úrad. Poupravovali by sme tam vozovku natoľko, aby sa tam mohla realizovať obojsmerná doprava." Odklon dopravy z centra Vranova by viedol po ulici Janka Kráľa, ktorá by bola jednosmernou. "Od Vranovského Dlhého k Jednote a hore na sídlisko 1. Mája by bola dvojsmerná a odtiaľ popred mestský úrad poza okresný úrad a vyšlo by sa pri pošte."
Keďže pri pošte je úzky priestor, primátor Vranova už rokoval s farskou radou farnosti Sever o možnostiach odkúpenia alebo prenájmu pozemku na rozšírenie križovatky a komunikácie. "Tento variant by bol aj z ekonomického pohľadu zrejme najzaujímavejší, lebo by neboli veľké náklady na úpravu komunikácie. Išlo by o riešenie niektorých uhlov zákrut, križovatiek a museli by sme riešiť parkoviská," uviedol T. Lešo. Za OÚ vo Vranove nad Topľou sa uvažuje s výstavbou dvojpodlažného parkoviska, ktoré by si podľa predbežných výpočtov vyžiadalo náklad okolo 14 miliónov korún. Spolu s ním a s ďalšími prácami by pri tomto variante vyšlo Vranovčanov vylúčenie dopravy z centra mesta na čiastku 20 až 30 miliónov korún.
"Z vlastných prostriedkov by sme si to určite nemohli dovoliť," poznamenal T. Lešo. Preto mestská samospráva uvažuje o projekte, s ktorým by sa obrátila na európske fondy. Tie síce tiež požadujú spoluúčasť pri financovaní, ale vranovský primátor ubezpečil: "Tieto investície budeme mať." Ešte predtým alternatívy riešenie dopravnej problematiky v centre mesta predostrú na vyjadrenie občanom. Jasno by v tom chceli mať do konca decembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
