ísť študovať výtvarné umenie, ale nakoniec zvíťazila žurnalistická tvorba. S vysokoškolským diplomom v ruke vkročila do praxe. Začínala v redakcii časopisu Kamarát, nasledovala Smena, Plus 7 dní, istý čas bola hovorkyňou ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií a dnes je súčasťou redakčného tímu časopisu Slovenka. Jej meno je Mária Miková.
V roku 1997 debutovala i knižne. Kniha pre deti Cukríková škôlka zaznamenala úspech a získala ocenenie Najlepší debut. Po troch rokoch pribudol k prvotine ďalší titul. Vďaka knihe Farebné rozprávky dostala autorka cenu za najlepšiu knihu zimy roku 2000.
Čo vás viedlo k napísaniu knihy pre deti?
Zaoberám sa reálnou žurnalistikou a v mojej práci sa vyskytnú aj témy, ktoré nemajú šťastný koniec. Často sa stretávam s deprimujúcimi vecami, a aby som neprepadla dezilúzii a zúfalstvu, potrebovala som negatívnu energiu nejako vykompenzovať. Popri písaní článkov som si písala rozprávky, príbehy so šťastným koncom, aby som sa dostala do iného sveta, aby ma niečo držalo nad vodou. Potom som šla na materskú dovolenku a to ešte viac evokovalo vo mne túžbu urobiť niečo milé a dobré.
Prečo ste sa rozhodli pre tvorbu pre deti?
Ja osobne pociťujem, že človek si musí uchovať detskú jemnosť. Zdá sa mi, že dnes sa málo zaoberáme deťmi. Potrebovala som im niečo zo seba odovzdať. Pokúšam sa prebudiť v nich lásku k literatúre, lebo aj pre mňa boli knihy niečím neopakovateľným a krásnym.
Sú vaše knihy klasickými rozprávkovými knihami?
Ani nie. Striedajú sa v nich básničky, rozprávky i pesničkové texty s notami. Myslím, že keď sú v knihe len rozprávky, je to svojím spôsobom sterotypné. Podľa mňa dieťa potrebuje aj rozprávky, podané hravou formou.
Aké témy ste si vyberali na stvárnenie?
Rôzne a najmä zvláštne. Niektoré veci možno vyznejú až tajomne. Nie sú to klasické, ale ani vyslovene moderné rozprávky. Snažila som sa dostať do vnútra dieťaťa, ukázať im, že na svet sa dá dívať aj z inej strany. Aj na veci, ktoré sa nezdajú byť pekné a dobré, sa možno pozerať srdcom. Chcela som dať svojim dielam iný a hlbší rozmer.
Vždy ste mali aj výtvarné ambície. Nechceli ste si svoje knihy aj sama ilustrovať?
Chcela, ale nemám potrebný tréning. Kedysi som veľa maľovala, teraz sa už nechytám ceruzky tak často, lebo nemám čas. Necítim sa profesionálne zdatná natoľko, aby som mohla ilustrovať knihy, ale tajne dúfam, že raz sa mi to podarí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
