jednoducho a vznešene, ale predstavte si, že stojíte v miestnosti plnej skvelého jedla. Vidíte tie farby, ale hlavne cítite tú vôňu. Skúste teraz jesť len preto, aby ste žili. Osobne si myslím, že by mi sliny stekali až na kolená a kašľal by som na všetky tie okrídlené vety.
Pamätám si, že keď som bol dieťa, chodieval k nám cez prázdniny starý otec. Chodil každý deň, aby skontroloval, či sme v poriadku a či sa majú naši rodičia kde vrátiť, keď prídu z práce. Ale nie o tom som chcel. On nám totižto raz do týždňa doniesol čerstvo kúpenú rybu. Bola do hneda vyúdená a voňala ohňom. Ešte teraz cítim jej horkoslanú chuť.
A potom varené mlieko starej mamy. Keď sa povie varené mlieko, určite si každý spomenie na tú kôrku na vrchu. Nebudem vás ďalej napínať nesmeli sme ju odstrániť. Stará mama argumentovala, že je to smotana a tá je zdravá. Snažili sme sa ju obmäkčiť plačom. Ani slzy však nepomohli smotana je smotana. Stará mama nebola tyran bola odborník. Lekvárové a bryndzové pirohy nakoniec spojila do jedného hrnca so škvarkami slaniny. Povedala, že v žalúdku sa to aj tak všetko pomieša. Priznám sa, moje telo neoceňovalo túto stránku jej starostlivosti. Treba však povedať, že inak varila úžasne a bola veľmi milá.
Ako dieťa som bol schopný skonzumovať dosť zaujímavé jedlá. Všetka česť. Napríklad: ryžu s mliekom, mlieko s narezaným rohlíkom a cukrom, krajec chleba namočený do vody a cukru, alebo mrkvu s bielym jogurtom. Dnes som už oveľa konzervatívnejší: ryžu jem s kurčaťom, rožok s pomazánkou, chlieb radšej slnečnicový a mrkvu samotnú. To, že mrkva pomáha na zrak, pochopil jeden môj kamarát absolútne svojsky. Snažil sa ju tam dostať mechanicky. Paradoxne, skoro pri tom prišiel o zrak.
V súvislosti s jedlom môže ale napríklad taká pohostinnosť vyznieť dosť rozpačito. Keď slovenský junák, odchovaný na slanine a makovom koláči, navštívi Francúzsko, tak sa ľahko môže stať, že namiesto dezertu dostane kúsok syra. Alebo vám domorodci niekde v Južnej Amerike na znak úcty ponúknu misu plnú tučných bielych červov zaručene čerstvých. Nevziať si sa neodporúča. Keď prehliadneme vašu neslušnosť, tak netreba zabúdať, že vaši spoločníci sa ešte pred dvadsiatimi rokmi vážne zaoberali konzumáciou ľudí. Buďte preto opatrní. Alebo skúste navštíviť Taliansko a v miestnej pizzerii si doobjednajte kečup. Zaručujem vám, že do desiatich minút sa o tom dozvedia všetci zamestnanci a budete radi, keď včas utečiete. A napríklad v takom Turecku ako najväčšiu lahôdku ponúkajú pečenú baraniu hlavu. Dezert? Oči z už spomenutého zvieraťa. Nuž darmo, koľko ľudí, toľko chutí.
Na záver hádam zopár praktických rád. Neodporúčam si v Indii silou mocou objednávať hovädzie mäso. Dožadovať sa v suši bare tepelnej úpravy ryby by mohlo skončiť fiaskom. V Číne sa nenajedzte príliš pri odchode sa totiž ešte budete klaňať a nikdy nie ste takí hladní, aby ste museli v Kuala Lumpur jesť na ulici. Pardon, ešte posledná: mimo vlastnej kuchyne môže byť konzumácia fašírok adrenalínovou skúsenosťou.
Moja známa hovorieva: "Nejem nič, čo sa hýbe." Čiže v podstate: "Jem všetko, čo sa nehýbe." Ale viete čo, to je jedno, pretože som dosť hladný. Dosť hladný na to, aby som bol rád, že žijem aj preto, lebo mi tak fantasticky chutí. Dobrú ...
Autor: Zbyňo Džadoň
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
