Nestrácame čas hľadaním brodu a nie sme závislí od výčinov počasia, ovplyvňujúceho mohutnosť vodného živlu. Mosty sú akousi spojnicou medzi nám známym prostredím a nejasnými kontúrami diaľok, lákajúcimi svojou tajomnosťou skoro každého z nás. Zároveň nám poskytujú možnosť návratu k ľuďom, ktorým na nás záleží.
Už od staroveku sa v priamej úmernosti s rozvojom dopravy vyvíjalo aj mostné staviteľstvo. Prvé mosty na území dnešného Slovenska budovali už Rimania počas svojich vojenských výprav za Dunaj. Doklady o existencii trámových mostov na drevených pilótach máme aj z obdobia Veľkej Moravy. Až do začiatku 12. storočia sa v celej strednej Európe stavali mosty výlučne z dreva, ktoré neskôr na dôležitejších komunikáciách nahrádzali mosty kamenné. Časom zdokonaľované drevené konštrukcie pretrvali až do polovice nášho storočia. Ich prednosťou v našich podmienkach bola ľahká dostupnosť stavebného materiálu a nenáročná výstavba. Mosty dosahovali šírku okolo štyroch metrov, dĺžku aj viac desiatok metrov a ich životnosť bola približne tridsať rokov. Postupným zdokonaľovaním konštrukcie sa zvyšovala ich nosnosť a životnosť presiahla niekedy aj sto rokov.
Vrchol tohto obdobia predstavujú drevené kryté mosty budované od 18. storočia, ktoré okrem bočného debnenia chránila aj sedlová strecha. V súčasnosti sa na Slovensku nachádza už iba jeden exemplár (Kluknava, cez rieku Hornád), avšak v minulosti ich bolo o niečo viac. Aj pocestní, putujúci do Starej Ľubovne zo západu, prechádzali ešte do čias druhej svetovej vojny po podobnom moste. Umožňoval im prejsť suchou nohou rieku Poprad niekde medzi súčasným železobetónovým mostom a veľkostatkom rodiny Dlugolinských (dnes okolie Zboru požiarnej ochrany SR). Keby sa táto vzácna pamiatka zachovala do dnešných čias, zaiste by bola veľkým lákadlom pre turistov. Zub času a najmä rozvoj dopravy si však aj tu vybrali svoju daň a nám nezostáva nič iné, iba sa prispôsobiť niekedy aj nerozvážnym zásahom, uskutočneným v mene pokroku. Škoda len, že my mladší sa nemôžeme ani na okamih vrátiť do čias, kedy Stará Ľubovňa svojimi dláždenými ulicami a učupenými, v nerovných radoch stojacimi remeselníckymi domami ešte živo pripomínala kráľovské mestečko, hrdé na svoju históriu. Žiaľ, prechádzka po vyšnej ulici a zastrešenom drevenom moste je navždy preč. Môžeme však spraviť všetko pre to, aby sme sa do histórie nezapísali ako ničivá pohroma, zanechávajúca za sebou nevkusnú spúšť, schovanú pod maskou pokroku.
Autor: Pavol Mišenko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
