"pár" rokov neskôr kúpil rovnaké aj svojej dcére. Malá Zita mala rovnakú radosť, lebo tiež chcela byť herečkou, napokon sa z nej ale stala novinárka. Pôsobila v rozhlase, päť rokov robila spravodajkyňu v Nemecku, dnes pracuje v Prahe, v denníku MF Dnes. "Neviem, či sa skotúľame k jednému stolu," hovorí o tohtoročných Vianociach.
Števo bol doma v Bratislave najmladším Senkom. Volali ho Oriešok. Mal aj, ako vraví, "vzdialeného brata". Vzdialeného preto, lebo bol o 20 rokov starší. Keď získal angažmán v Prešove, mama mu napísala: "Oriešok môj, ako ďaleko si sa mi odkotúľal." Jemu sa zas takto "odkotúľala" do zahraničia dcéra. Na Vianoce má Števo Senko rôzne spomienky. "Ako estrádny umelec som cítil potrebu navštíviť aj chlapcov, ktorí nemohli ísť domov, lebo strážili náš pokojný spánok. Tomu sme prispôsobili aj Štedrú večeru, ktorú sme doma posunuli na neskoršiu hodinu. Cestou z bardejovských kasární, medzi dvoma dedinami, sa nám však pokazilo auto. Všade sneh, mrzlo a vo všetkých domoch blikotali svetielka," spomína herec, ktorému sa napokon za pomoci iných podarilo vyviaznuť aj z tejto šlamastiky. Doma ho čakal studený kapor a manželka i dcéra už spali. "Hlavná vec, že som došiel domov, síce zmrznutý, ale zdravý."
Inak, Š. Senko nie je len nositeľom titulu zaslúžilý umelec, ale aj prestížnej armádnej Ceny Víta Nejedlého. Nedostal ju však za spomínané "zbabrané" Vianoce. "Sú to stovky vystúpení, tisícky kilometrov, od Ašu po Čiernu nad Tisou." Zatiaľ ešte nie je isté, či budú mať Senkovci na Štedrý večer kapustnicu, alebo rybaciu. Dôvod? "Zháňam hudby do kapustnice. Sám totiž nie som bohvieaký hubár, mal som už aj tú česť priotráviť sa hubami." Na slávnostnom stole nesmú chýbať ani bobaľky, akurát do nich dáva menej maku, inak hneď zaspí. A čo bude na pitie? "Keď sa dobre napráskam, akože sa napráskam, tak potom obyčajne už len sóda bikarbóna."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
