tajomstvom, že málotriedky zaniknú nielen z ekonomických dôvodov, ale najmä pre nedostatok detí, čo sa už v tomto roku začalo prejavovať. Niektoré obce už požiadali o vyradenie zo siete základných škôl, iné ešte len stoja pred touto úlohou a hľadajú vhodné riešenia.
Tento jav potvrdzuje aj Výskumné demografické centrum v publikáciách o populačnom vývoji v SR a osobitne v regiónoch v roku 2002. Zo záverov vyplýva, že demografický vývoj za posledné roky nevybočil z očakávaných rámcov, snáď len s výnimkou plodnosti. Napokon, neočakávaný bol predovšetkým rok 2001, kedy sa plodnosť znížila o 7 percent.
Na druhej strane sa sobášnosť v roku 2002, po prvýkrát od roku 1983 zvýšila, hoci rast rozvodovosti pokračoval so zvýšenou intenzitou najmä v rokoch 2001-2002. Zhruba išlo o 22-percentný nárast oproti roku 2000. Faktom však je, že podiel detí narodených mimo manželstva sa v porovnaní s rokom 1999 zvýšil skoro trojnásobne. V súčasnosti sa teda každé piate dieťa narodí nevydatej žene. Zachoval sa aj klesajúci trend vo vývoji úmrtnosti, ktorý bol u mužov dokonca ešte výraznejší a preto klesol rozdiel medzi priemernou dĺžkou života u mužov a žien na najnižšiu hodnotu za posledných 20 rokov. "Rok 2001 sa zapíše do histórie ako prvý rok, kedy na Slovensku zomrelo viac osôb ako sa narodilo, pričom prirodzený úbytok obyvateľstva pokračoval aj v roku 2002. Očakáva sa, že aj najbližších 15 až 20 rokov bude pokračovať stagnácia počtu obyvateľov približne na súčasných hodnotách. Obdobie stagnácie vystrieda po roku 2020 obdobie poklesu obyvateľstva, ktorý bude podľa odhadov trvať najmenej 50 rokov a bude znamenať zníženie počtu obyvateľov SR na hranicu 4,5-4,8 milióna osôb," uvádza Boris Vaňo z Infostatu -Výskumného demografického centra v Bratislave.
Zaujímavým faktom sú tiež zmeny v štruktúre obyvateľstva a domácností. Znižuje sa totiž podiel osôb žijúcich v manželstve a zvyšuje sa podiel slobodných, rozvedených aj ovdovených ľudí. Odhaduje sa, že za posledných 10 rokov sa zvýšil podiel domácností jednotlivcov až o 37 percent, čo znamená, že už každý tretí obyvateľ Slovenska tvorí samostatnú domácnosť.
V oblasti migrácie sa podľa oficiálnych zdrojov neudiali žiadne výrazné zmeny. Podľa nich je saldo migrácie niekoľko sto osôb za rok. Skutočnosť je však nepochybne iná, keďže neexistujú presné údaje a odhady skôr hovoria o ročnom migračnom úbytku vo výške 3 a 4 tisíc osôb.
Hoci na celom Slovensku platí hlboký pokles pôrodnosti, pre kraje na východe SR je typická vysoká plodnosť, nižší priemerný vek pri uzatváraní sobáša, ako aj odmietavý postoj k interrupciám a rozvodom. "Ako najkonzervatívnejšie kraje z hľadiska nového reprodukčného modelu sú podľa prieskumov Prešovský a Žilinský kraj a v niektorých charakteristikách aj Košický kraj. Aj tieto kraje sa však začínajú diferencovať. V oblasti plodnosti sa od Prešovského a Košického kraja začína vzďaľovať Žilinský kraj. V oblasti potratovosti sa Žilinský a Prešovský kraj približujú skôr k Trenčianskemu kraju, ako ku Košickému, ktorý má najvyššiu potratovosť. Na úrovni okresov sú regionálne rozdiely ešte výraznejšie," uvádza ďalej spomínaný zdroj.
Prehlbovať sa však bude aj starnutie populácie, ktorá má a bude mať ekonomické, spoločenské a sociálne dôsledky. V súvislosti so vstupom SR do európskych štruktúr možno predpokladať zvýšenie migrácie, ktorá bude mať vplyv na formovanie vekovej štruktúry obyvateľstva.
Autor: ak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
