zásobovania teplom v Stropkove, ktorú na decembrovom mestskom zastupiteľstve (MsZ) predložil konateľ mestského podniku Byhos Dušan Čintala (na snímke).
Zdrojom centrálneho zásobovania teplom a teplou úžitkovou vodou (TÚV) v Stropkove sú dve kotolne v správe Byhosu s. r. o. K-4 na Mlynskej a E-1 na Hrnčiarskej ulici. V rokoch 1999 až 2003 došlo postupne k odpájaniu odberateľov od zdroja kotolne K-4. Celkove bolo odpojených 394 bytových jednotiek. Odpojili sa hlavne všetky mestské objekty, pričom mesto poškodilo vlastný podnik, ktorý vyrába teplo z centrálneho zdroja. Množstvo odoberaného tepla tak kleslo skoro o päťdesiat percent. Odpájanie odberateľov spôsobilo zníženie tržieb Byhosu takmer o dva milióny korún. Na margo hromadného odpájania odberateľov D. Čintala povedal: "Bola to populistická politika s tým, že cena výroby tepla v lokálnych kotolniach je nízka. Neboli však započítané zriaďovacie, prevádzkové náklady a nezapočítali sa ani revízie. Do úvahy sa brala iba cena za plyn. Z toho sa však nevypočítava cena tepla."
V niektorých častiach mesta sú 32-ročné predimenzované rozvody na ktorých dochádza až k pätnásťpercentnému úbytku tepla oproti optimálnym šiestim percentám. Ďalšie prevádzkovanie kotolne K-4 je preto nehospodárne a navyšuje náklady pre konečného spotrebiteľa. Jej rekonštrukcia by stála približne 28 miliónov a návratnosť by trvala tridsať rokov. Predložená koncepcia D. Čintalom hovorí o zrušení K-4 a rozšírení E-1 s novými rozvodmi a odovzdávacími stanicami. Náklady na tento projekt predstavujú odhadovanú sumu dvadsaťtri miliónov a návratnosť okolo šiestich rokov.
"Výroba tepla sa sústredí do jedného objektu. Tým pádom sa zníži počet kuričov. Zrekonštruujú sa tepelné rozvody, odpadnú straty. Teplo a TÚV sa budú pripravovať na mieste spotreby, čiže v bytových domoch, kde budú odovzdávacie stanice. Obyvatelia si tak budú môcť regulovať intenzitu a čas tepla a sami s ním hospodáriť," povedal D. Čintala.
Iné východisko ako naplniť predloženú koncepciu nevidí. "Byhos sa topí v strate. Cena tepla je tu podhodnotená už roky. Pred dvomi rokmi bola navrhnutá cena tepla Úradom pre reguláciu sieťových odvetví 427 korún a valné zhromaždenie schválilo štyristodvadsať. Iné mestá ako Sabinov a Kežmarok majú cenu štyristodeväťdesiat až päťstopäť korún za gigadžaul. My dávame teraz štyristoosemdesiat. Mohla by byť ešte o päť až desať korún vyššia, ale už by to bol veľký skok, ktorý by nebol odôvodniteľný vzhľadom na pohyb cien vstupných surovín."
MsZ na svojom poslednom zasadnutí túto koncepciu schválilo a jej realizácia bude financovaná v tomto roku formou úveru so zárukou mesta. Ukončenie realizácie je naplánované do začiatku nasledujúcej vykurovacej sezóny v septembri tohto roka. Vykonávací projekt musí byť ešte odsúhlasený Slovenskou energetickou inšpekciou. Zaujímalo nás, či je to reálne, stihnúť do najbližšieho vykurovacieho obdobia.
"Je to reálne. Tu inej cesty niet. Keď sa to nezrealizuje, kompletne sa zosype centrálne zásobovanie teplom. Odkiaľ budú potom odoberať teplo sociálne slabšie rodiny? Mesto bude musieť aj tak zo zákona zabezpečiť dodávku tepla a TÚV. O pár rokov to však bude ešte drahšia," skonštatoval D. Čintala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
