zahraničí a chcete s ním prísť domov, máte problém.
Ján Šarišský žije už asi tri roky v Taliansku, kde má prácu i trvalý pobyt. Tento Janovčan (máme na mysli obec v Prešovskom okrese, nie talianske mesto) sa oženil v Prešove. Jeho manželka má takisto slovenské občianstvo, spolu však žijú v talianskom mestečku Chivasso, kde sa im 20. septembra 2003 narodil syn Theo. Rodičia malého Thea sa ním chceli pochváliť doma na Slovensku. Netušili, že dostať sa na vianočné sviatky na Slovensko s malým Theom, ktorý mal tú smolu, že sa nenarodil na Slovensku, ale v Taliansku, bude pripomínať Kalváriu.
Poďme od začiatku. „Z nemocnice som odniesol zapečatenú obálku na anagrafe (miestnu matriku - pozn. red.). Tam vystavili synovi právoplatný rodný list. Potreboval som zapísať dieťa do pasu," hovorí Ján Šarišský, ktorý sa o podrobnostiach informoval na slovenskom konzuláte v Ríme. Mimochodom, talianska metropola je od Chivassa (neďaleko Turína) vzdialená asi 550 kilometrov. „Telefonicky som sa informoval, čo treba doniesť. Povedali mi, že pasy oboch rodičov a ich rodné listy, rodný list dieťaťa, s tým, že mi povedali, že dieťa by tiež malo byť prítomné. Na reakciu, že má dva mesiace, každé tri hodiny je kojené a preto je prakticky nemožné, aby sme ho viezli takú diaľku, sme sa dohodli, že stačí ak prídem sám."
Všetko bolo teda bezproblémové. Až kým J. Šarišský neprišiel na konzulát. „Zarazila ma už prvá reakcia konzulky, ktorá bola výčitkou, prečo moja manželka nerodila na Slovensku." Na konzuláte predložil žiadané dokumenty, vrátane fotografie dieťaťa a zaplatil poplatok 65 eúr. „Obdržal som len bloček, z ktorého nebolo jasné, za čo žiadali peniaze. Keď som sa ich na to spýtal, boli pobúrení a tvárili sa, akoby som bol vystrelený z Mesiaca. Citujem: 'Nevyskakujte, lebo my máme lehotu 30 dní'." Slovenský občan od konzulátu očakával, že na základe rodného listu, ktorý „mal byť logicky našou autoritou overený a preložený" dostane pečiatku do pasu a môže so synom vycestovať do vlasti. Namiesto toho sa dozvedel o rodnom liste svojho syna vec. „Vraj takýto papier si môže hocikto, hocikde a hocikedy vytlačiť na počítači a pečiatku urobiť zo zemiaku," spomína J. Šarišský a pokračuje: „Na to mi ešte povedali, že celkom iná situácia by bola, keby som bol v ohrození života. V takom prípade by sa vraj jednalo promptne, cez Ministerstvo zahraničných vecí SR by som obdržal povolenie na vstup do vlastnej krajiny aj s rodinou. Keďže som nepochopil, čo znamená stav 'byť v ohrození života', zareagoval som, že som 'v ohrození života' každý deň, hocikedy ma môže prejsť trolejbus..."
Na prvý pokus teda J. Šarišský v Ríme nepochodil. V Chivasse skúšal získať iné potvrdenie z matriky či od notára, no všade mu potvrdili, že rodný list dieťaťa je jediným oficiálny úradný dokument, ktorý mu môžu vystaviť. Jeden a pol týždňa vyvolával do Ríma na konzulát. „Po týždni mi oznámili, že bolo z ministerstva zahraničných vecí žiadané povolenie na prekročenie hranice so synom. A pritom som podľa konzulátu v ohrození života nebol, ale odrazu to bolo možné. Povolenie bolo následne schválené."
Dva dni pred Štedrým dňom sa teda Ján Šarišský vydal do Ríma na konzulát už na istotu pre zvláštne povolenie, aby na druhý deň mohli všetci vycestovať na Slovensko. „Namiesto 8.30 otvorili o 8.50, lebo sekretárka utierala stôl. A čakal som ešte ďalšiu hodinu, lebo vraj nemôže ísť za ambasádorom na podpis s jedným dokumentom, ale musí sa ich nazbierať viac. Tá kartička, na ktorú syn mohol cestovať, vyzerá tak, že si ju naozaj môže hocikto vytlačiť a pripnúť na ňu obyčajným spínacím strojčekom fotografiu. Okrem toho je na nej ešte nápis, že platí vo všetkých štátoch sveta. Najsmutnejšie na tom celom je, že na základe takéhoto postupu vydávania dokumentov dieťa nie je nijakým spôsobom chránené, napríklad pred čiernym obchodom." Na Slovensko rodinka dorazila šťastne. Tu by jej príbeh mohol skončiť. Ale neskončil, lebo malý Theo prekročil hranice na spomínanú kartičku, nie na pečiatku v pase. Stále nemá ani slovenský rodný list. „Všetky doklady, za ktoré som zaplatil 65 eúr, išli diplomatickou poštou na osobitnú matriku do Bratislavy, ktorá po novom prešla pod ministerstvo vnútra. Už telefonovali, že slávnostne dorazili, no zároveň mi bolo oznámené, že ešte treba počkať, lebo nemajú pečiatky, novú štruktúru..."
Takže situácia sa vyvinula tak, že Ján Šarišský sa vracia do Talianska za prácou, jeho manželka so synom však musia paradoxne ostať ešte nejaký čas na Slovensku, lebo Theo vycestovať z krajiny nemôže.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
