Liptovskom Mikuláši ako zamestnanec Správy slovenských jaskýň, vymenil výskumné oddelenie tamojšieho Múzea slovenského krasu a neskôr Ústredia štátnej ochrany prírody za pozíciu výskumného pracovníka pri Správe Tanapu v Tatranskej Lomnici. V súčasnosti pracuje ako správca a odborný referent pre múzejnú činnosť na Výskumnej stanici a múzeu pri Štátnych lesoch Tanapu. Ako geológ sa zaoberá aj odhaľovaním tajomstiev neživej prírody, ktorá ho vždy fascinovala.
"Od malička ma zaujímali všelijaké tajomstvá, či už z oblasti prírody, histórie, archeológie, ale čakala ma ešte dlhá cesta, kým som sa vyprofiloval na geológa," pustil sa do rozprávania S. Pavlarčík.
Po skončení základnej školy sa vyučil za chemika - vláknara. "Po vyučení som vedel, že chcem študovať ďalej a že mojím životným zameraním nebude prevádzková chémia, ale budem študovať prírodné vedy a špeciálne geológiu."
Roky strávené štúdiom na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave si S. Pavlarčík spríjemňoval aj pobytom v prírode, kde si v praxi overoval získané teoretické poznatky. A práve vtedy sa uňho naplno prejavila aj ďalšia vášeň - speleológia. Jaskyne a tajomstvá podzemného sveta ho však fascinovali už dávno predtým. "Jaskyne ma lákali už od detstva. Pamätám si, keď otec kúpil karbidku, doniesol ju domov a zapálil. Chodil som asi do piatej triedy, ale už vtedy mi učarila a drží ma to dodnes," zaspomínal si dnes už ostrieľaný jaskyniar na prvé dotyky s tajomným svetom podzemných krás.
Už počas štúdií bol členom jaskyniarskej skupiny Slovenskej speleologickej spoločnosti v Spišskej Belej. Členstvo je aktuálne dodnes a istý čas si v skupine vyskúšal aj funkciu predsedu. "Jaskyne ma veľmi lákali. Bolo to pre mňa čosi fascinujúce - poznať podzemný svet, vniknúť do jaskyne, do hlbín zeme, to mám proste v krvi," obhajuje S. Pavlarčík svoje nadšenie pre nepoznané.
Vďaka tomuto zanieteniu sa stal jedným zo skupiny jaskyniarov, ktorí sa zaslúžili o významný objav.
Bolo to pred tridsiatimi rokmi, keď príroda dovolila ľuďom poodhaliť jedno zo svojich nespočetných tajomstiev. Dvadsiateho prvého októbra 1973 pribudla k dnes už vyše štyrom tisíckam slovenských jaskýň ďalšia. Dostala meno Javorinka. Nachádza sa medzi Javorovou a Kolovou dolinou a v súčasnosti je s dĺžkou vyše 8,1 km piatou najdlhšou a druhou najhlbšou jaskyňou na Slovensku. V konkurencii okolo troch stovák tatranských jaskýň a tisíciek všetkých ostatných u nás sú to úctyhodné rozmery.
"Javorinka je riečna krasová jaskyňa, v Tatrách jediná a jedinečná. Na kvapľovú výzdobu síce nie je veľmi bohatá, ale ukrýva labyrint chodieb, dómov, množstvo jazierok i raritnú skamenelú kostru kuny, či jaskynné perly nielen guľovitého, ale aj približne kockovitého tvaru," s nadšením hovorí S. Pavlarčík.
Napriek nebezpečenstvám, ktoré sú s jaskyniarstvom späté, nepomýšľa, že by zavesil svoju záľubu na klinec. "Stať sa môže všeličo. Podzemný svet je fascinujúci, príťažlivý a nádherný, ale aj nebezpečný. Skrátka - je taký, aký je."
Popri viacerých negatívnych skúsenostiach, o ktoré v podzemí nie je núdza, ale o ktorých sa radšej nehovorí, objavujú sa aj príjemné zážitky. Už len to, že sa nič zlé nestane a všetci sa vrátia domov k rodinám je malým víťazstvom. Odmenu a vnútorné uspokojenie, ktoré vie podzemný svet ponúknuť, prináša každá maličkosť - nový objav, prekonanie prekážky i kus vydarenej práce.
Okrem jaskýň S. Pavlarčíka fascinujú akékoľvek mystické tajomstvá v prírode - staré bane, podzemné chodby v hradoch i všetko, čo sa týka tvrdého podložia našej Zeme. "To všetko ma láka. Priťahuje ma všetko neznáme, nepoznané a často zabudnuté. Stále je čo objavovať. Vo svete a v Tatrách zvlásť. Tam je, čo sa týka jaskýň, ešte veľa bielych miest a možností objaviť fantastické podzemné svety vo vápencových útrobách zeme," uzavrel svoje rozprávanie S. Pavlarčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
