pohľade na výsledky práce šikovných rúk Jána Pecucha zo Starej Ľubovne by vám tiež prišlo na um jediné slovo - umenie.
Svojimi výrobkami úspešne vyvracia názor, že ručné práce sú výlučne doménou žien. Od detstva ho rodičia viedli k tvorivej práci a ich snaha nevyšla nazmar. Práve naopak. Už onedlho bola maximálne zúročená. Ján Pecuch síce kvôli rôznym peripetiám bývalého režimu "nútene" vyštudoval stavebnú priemyslovku, ale umelecké cítenie v ňom len a len vzrastalo.
Aj keď Pedagogickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Prešove kvôli zdravotným problémom neukončil, svoje skúsenosti v odbore výtvarná výchova a matematika odovzdával deťom v základnej škole pekných pár rôčkov. Teraz je v invalidnom dôchodku a všetok čas venuje umeleckej tvorbe.
Dokáže spracovať snáď všetko. Nerobí mu problém maľba, linorit, drevorezba, viazanie, vyšívanie, pletenie, ani tkanie. Najnovšie premieňa aj obyčajné drôtiky na okúzľujúce šperky.
"Mojím obľúbeným materiálom je textil. Neviem prečo, asi to bude tým, že je to prírodný materiál," skonštatoval J. Pecuch.
Vlna, sisal, špagáty, dokonca aj nepotrebné dámske pančušky dokáže premeniť na oku lahodiace výtvory. V byte v jednom zo staroľubovnianskych panelákov sú jeho výrobky všade, kam len oko zablúdi. Koberčeky na podlahe, tapisérie a gobelíny na stenách, závesy, deky, vankúše, ale aj lavice i stoličky. Interiérovými doplnkami sú i mnohé drobnosti, lebo majster zužitkuje všetko. Aj zo zbytkov, ktoré by iní možno vyhodili, vie stvoriť obrázky, šperky aj iné ozdoby.
Žiadna technika nie je preňho tabu. "Od malička som zabŕdal do všelijakých ručných prác. Otec bol krajčír, takže viem aj šiť. Stále ma to baví. Používam všetky možné techniky a vymýšľam si stále niečo nové. Veď na to človek nosí hlavu na krku - aby vymýšľal. Aj keď nová technika sa už asi vymyslieť nedá, snažím sa aspoň neustále vytvárať nové výrobky," hovorí J. Pecuch.
Širokú paletu možností, ktoré sa mu naskytnú, naplno využíva. Nesústreďuje sa len na jeden motív, ani neuprednostňuje žiadnu farbu. Dôraz kladie na celkovú harmóniu, ktorú dielo vyžaruje.
"Vlna ho inšpiruje skôr k ľudovým technikám, sisal k abstraktným veciam," zhodnotila manželka Mária, ktorá mu je pomocníkom i prvým kritikom. "Manžel tomu venuje veľa času. Niekedy začne aj ráno o šiestej a večer o desiatej ho treba odháňať od roboty. Ja mu občas niečo pomôžem pridržať, ale častejšie mu len poradím alebo pokritizujem. Aj tak si nakoniec všetko urobí podľa svojho," smeje sa M. Pecuchová a šibne pohľadom na manžela, ktorý súhlasne prikyvuje.
"Ja robím také klasické ručné práce. Vyšívam alebo pletiem. Neviažem, lebo to je ťažká technika, to by som nezvládla. Tkať viem, ale manžel to vie lepšie. takže to nechávam jemu. Niekto sa totiž musí starať aj o domácnosť. Ale aspoň vymýšľam názvy diel, ktoré sú určené na výstavy," dodala pani Mária.
S vystavovaním začal J. Pecuch už počas učiteľskej praxe. Absolvoval viacero výstav v Starej Ľubovni, Bardejove, Bratislave i v Poľsku. Každoročne posiela svoje práce aj do rôznych súťaží a mnohé nezostali nepovšimnuté. Víťazstvo získal aj na celoslovenskej súťaži pre amatérskych výtvarníkov. Posiela výlučne textilné výrobky, ale ináč si do tvorby nenechá hovoriť. "Nemám rád komandovanie. Vedieť spracovať všetko - tak by to malo ideálne vyzerať," nechal sa počuť J. Pecuch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
