do vreca a ruce do najhlibšej vody. Cholem nebudzece mac zemnu keľčik". V mladosti bol opravárom obuvi šustrom. Vkladnú knižku nemal, nebola taká móda. Zato dajaké ušetrené peniažky "trímal v poštopkanej štrimfli". Mal aj duhančák, tiež zo "štrimfle", v ktorom držal tabak, lebo fajčil fajku. Po smrti ho však jeho deti do vody nehodili. S manželkou majú pekný hrob s pomníkom.
Ja som začal rásť už v inej spoločnosti. V časoch socializmu (niektorí hovoria, že v "minulosti", iní, že v "komunizme" ale ten ešte nikde nebol) som si v banke založil vkladnú knižku s viacročnou výpovednou lehotou (a nielen ja), aby som sa v starobe nedožil toho, čo spomínaný nebožtík. Úroková sadzba činila osemnásť percent, bez zdanenia. Dlho to netrvalo. Nežná revolúcia zmenila pomery. Následní páni bankári rôznymi administratívnymi trikmi postupne vkladané peniaze na vkladnú knižku začali "vykrádať". A nielen mne. Najprv začali znižovať úroky až na terajšie asi tri percentá. Z úrokov zaviedli daň pätnásť percent - teraz už devätnásť percent. Pri prevode na iný produkt v tej istej banke chcú poplatok dvesto korún, pri zrušení knižky v platnej lehote pýtajú poplatok 200 korún. Ak si knižku ponecháte, najnižší vklad musí zostať zas dvesto korún. Ten už nikdy nedostanete. Na to treba prirátať každoročnú infláciu okolo osem percent. Zrazu zistíte, že hodnota peňazí na vkladnej knižke nestúpa, skôr ubúda. Teda vkladateľ takýmto, najmä menším vkladom, stráca.
Z toho všetkému mi vychádza záver, že naša slovenská "spodina" sa bude musieť uspokojiť aj s "poštopkanou štrimfľou", za obsah ktorej nebude musieť platiť žiadne dane, ani poplatky.
Štefan Lissy, Stará Ľubovňa
Autor: Banka, či "štrimfľa"?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
