kostola sv. Mikuláša. Tejto skutočnosti však nezodpovedá starý cintorín. Najstaršie náhrobné kamene totiž pochádzajú až z druhej polovice 19. storočia. Bolo by to prirodzené, keby išlo o dedinský cintorín, kde staré drevené kríže zanikli spolu so zabudnutými hrobmi. V mestách však už od stredoveku obyvatelia označovali miesta posledného odpočinku svojich blízkych kamennými pomníkmi. Niekoľko takýchto kamenných epitafov pochádzajúcich zo 16. a 17. storočia je zamurovaných na oporných pilieroch kostola, pričom takmer všetky v textoch do nich vytesaných lokalizujú miesto posledného odpočinku nebožtíka slovami: "tu, v hrobe". Pravda, toto tvrdenie nám neposkytuje dostatočné dôkazy určujúce miesto cintorína, ale potvrdzuje existenciu staršieho pohrebiska než je tzv. Starý cintorín.
Na správnu stopu nás nakoniec priviedli samotní mešťania Starej Ľubovne, ktorých srdce prestalo byť už v 17. storočí a na ich hroby sa už dávno zabudlo. Otvorme si teda knihu testamentov a čítajme poslednú vôľu mešťana Grigiera Bokszaita alias Loyka, ktorý v roku 1661 píše: "Telo svoje hriešne odovzdávam zemi, z ktorej vzišlo, aby z povinnosti katolíckej pri tunajšom kostole bolo pochované." Podobných testamentov je tu viac a lokalizácia miesta posledného odpočinku je rovnaká. Lokalizovanie cintorína ku kostolu nie je nič nezvyčajné, pretože do konca 18. storočia sa pochovávalo takmer výlučne v okolí chrámov aj keď sa tieto nachádzali v strede mestskej aglomerácie.
Bodku za týmto zvykom urobil až cisár Jozef II., ktorý z hygienických dôvodov nariadil prenesenie pohrebísk za mestá a obce. To sa postupne stalo aj v Starej Ľubovni. V prvej polovici 19. storočia sa v centre mesta uskutočnila veľká prestavba, pričom sa fasády domov na juhovýchodnej strane posunuli o tri metre smerom od kostola. Možno práve táto stavebná činnosť súvisela s likvidáciou cintorína a prispôsobovania námestia novým hospodárskym a kultúrnym potrebám občanov.
Dnes si už málokto uvedomí, že pod dlažbou námestia odpočívajú telesné pozostatky ľudí, ktorí v svojej dobe budovali toto mesto, ba neraz prinášali aj obete, aby nám zanechali pamiatky poukazujúce na slávnu minulosť a vytvárajúce podmienky prosperity pre budúcnosť.
Autor: Pavol Mišenko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
