zastupiteľstvo v Rožňave, tak treba byť v maximálnej pohotovosti! Rozhodnutia o spoločných veciach, v prvom rade o majetku a peniazoch, sa totiž prijímajú bez zodpovednosti a vedomia možných následkov. Miestni politici, pre ktorých majú politické a morálne dôsledky ich rozhodnutí nulovú hodnotu a spod trestnej sú žiaľ vyňatí, rozdávajú z cudzieho štedrými priehrštiami a názor voliča ignorujú. Krátka história miestnej samosprávy od roku 1990 je toho najlepším dôkazom. Jej smutným výsledkom sú premrhané milióny, strata mnohých cenných nehnuteľností, dlhy na všetky strany, spustošené mesto bez nádejí na rozvojové impulzy a bremeno obrovských finančných záťaží, ktoré ho ťahajú ku dnu. Napriek tomu, že obrazne povedané sa loď potápa, zábava pokračuje v plnom prúde ďalej.
Najmarkantnejším príkladom sú kauzy parkovanie a Tesco. Nezaostávajú za nimi však ani niektoré najnovšie uznesenia mestského zastupiteľstva. Poďme však pekne po poriadku. Parkovaciu kauzu nedokázali radní uhrať v prospech pobúrených občanov. Aj keď to mohli dosiahnuť trebárs čiastkovou zmenou parkovacieho projektu v dodatku k zmluve. Takýto návrh sprejazdnenia Šafárikovej ulice i námestia a zavedenia závorového systému len na parkovacie plochy, nie komunikácie, by mohol byť prijateľným kompromisom pre obe strany a neodporoval by obsahu pôvodnej dohody. No nestalo sa. Naopak poslanci neprijali ani protestnú petíciu proti parkovaciemu projektu a ponechali všetko v pôvodnom rozsahu podľa predstáv nájomcu. Namieste je tu pripomenúť, že pri nerozhodnom hlasovaní o takomto výsledku rozhodlo sedem poslancov, ktorý sa alibisticky zdržali hlasovania. Z podobného súdka rozhodnutí je i Tesco. Kvôli urýchlenému zaplátaniu diery v rozpočte padlo za obeť vyše 15 tisíc metrov štvorcových cenného územia v blízkosti centra, ktoré bude desiatky rokov špatiť plechový hangár s vyasfaltovanými mega plochami parkovísk. Čo na tom, že takáto stavba sa tam vôbec nehodí a Rožňava sa opäť stane celoslovenskou raritou a že odborné nie voči takémuto postupu jasne sformulovalo mnoho ľudí, ktorí z titulu svojej profesie majú k tomu skutočne čo povedať. Hlavne, že na chvíľu bude mať mesto znovu čo míňať. Veď už polovicu zo 6 miliónovej dražobnej zábezpeky, ktorú zložila firma kupujúca pozemok pre Tesco, aj minulo na úhradu za projekt na dostavbu krytej plavárne a na zrovnanie dlhu voči Rozeku za likvidáciu odpadu. A to i napriek tomu, že zmluva o predaji pozemku ešte nebola podpísaná. To však nie je všetko.
Radnica i poslanci mienia pokračovať v príprave ďalších megalomanských projektov s investičnými nákladmi desiatok miliónov korún bez garancie ich návratnosti. Nepoučili sa z OKC, ktoré sa namiesto predpokladov odbremenenia mestskej kasy od výdavkov stalo jej záťažou a chystajú nových požieračov komunálnych peňazí. Dostavbu krytej plavárne za 70 miliónov korún, zatiaľ čo vedľa chátra nedokončený zimný štadión, či jedna z mála fungujúcich prevádzok- letné kúpalisko, ktoré súrne potrebuje niekoľko miliónov do neodkladnej obnovy. Pokračuje i rozprávka o priemyselnom parku aj keď v žiadnych plánoch ministerstva hospodárstva, či agentúry SARIO sa so žiadnym parkom v Rožňave už nepočíta. Nevadí. Na výkup pozemkov plánuje mesto aj tak 27 miliónov. Pre koho, keď nemá žiadneho investora? Nestačilo by uzavrieť zmluvy o budúcich zmluvách na výkup pozemkov do budúcna, keby sa predsa len nejaký niekedy našiel? Napríklad ako to urobili v Lučenci. Očakávať racionálne rozhodnutia, hľadať tie najlepšie riešenia a rozumne hospodáriť je podľa doterajších skúseností a stavu spravovania vecí verejných však nad sily a schopnosti terajšej garnitúry vedenia mesta. Riešenie je jednoduché - náročná občianska objednávka na rozsiahle zmeny. Pokiaľ nepríde ani v najbližších voľbách, snáď bude mať v Rožňave ešte kto zhasnúť svetlo.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
