Brutovciach dvaja menovci biskupa, ktorého sviatok sa stal v novodobých dejinách sviatkom zaľúbených.
"Doma ma nikdy nevolali Valentín, vždy len Valent," hovorí Valentín Sakmár. O tom, aké má v skutočnosti krstné meno, sa dozvedel až ako školák, keď nazrel do rodného listu. A tam stálo jasne napísané - Valentín. Rovnaké krstné meno mal aj jeho nebohý otec, takže by sa dalo povedať, že je to rodinná tradícia. Sakmárovci ju prerušili pri svojich deťoch. "Manželka nechcela dať deťom meno Valentín, a tak máme synov Jara a Tomáša. Obaja sú slobodní, ale možno oni raz dajú svojim synom meno Valentín. Možno ešte nejaký Valentín u Sakmárovcov bude," nádeja sa starosta. Keď sa v spomienkach vráti do mladosti, hovorí: "Niekedy sa tento sviatok tak neslávil ako dnes. Moje meno dnes nikomu z rodiny neunikne, celá rodina mi príde gratulovať. Meniny vychádzajú na fašiangy, a tak to spojíme."
Brutovské fašiangy sú kapitola sama osebe. Patrí k nim fašiangový sprievod, ktorý sa tu volá chodenie s kozou. "Kedysi všetci parobci chodili po dedine, v každom dome im dali voľačo - vedro zemiakov, vrece zrna. Kým prešli všetky domy, mali aj zopár vriec. A v krčme ich potom predali - ako na dražbe, tomu, kto ponúkol viac," spomína Valentín Sakmár na bývalé časy. Dnes je moderná doba, mnohé zvyky miznú, ale fašiangový sprievod a spev zostal. K fašiangom patrí neodmysliteľne zábava, aj k tým brutovským. "Tancoval sa virbunk, mládenci tancovali v rade a prijímali medzi seba nových parobkov, tých, čo vyšli zo školy. Potom tancovali dievky, ženáči aj ženy. Nakoniec sa tancoval "medvedzek". Posledné roky to vymizlo, mladí sa akosi hanbia," dodáva starosta. Fašiangy v Brutovciach budú na Valentína aj tento rok. Chýbať nebude ani starosta. Ako vraví, nie je extra tanečník, ale pri hudbe veru v kúte nesedí. Kto sa chce presvedčiť, má možnosť už túto sobotu.
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
