"My tu dňeška zabavu hrame, my tu dňeška zabavu hrajeme,
šicke ľudze še tu raduju, že Čirčani dňeška tu hraju..."
Víkend čo víkend aj touto rezkou pesničkou rozveseľujú ľudí v rôznych kútoch Slovenska. Najmä tí z východných častí nášho štátiku si svadbu, zábavu, či ples nevedia bez nich predstaviť. Úplne na začiatku, ešte v roku 1983 to bola skupina Rolls. Rozdielne názory jej členov spôsobili odchod dvoch muzikantov. Milan Čerkala a Michal Kolcun sa stali jadrom novej skupiny. Vybrali si názov JUNO, pribrali saxofonistu Miroslava Koscelníka a speváčku Zuzanu Zrelákovú a úspešne fungujú už viac ako desať rokov.
Obaja zakladajúci členovia mali k spevu blízko už odmalička. "Boli sme spolužiaci a pravidelne každý rok sme chodievali na spevácku súťaž Makovická struna do Starej Ľubovne. Spolu, vo dvojici sme spievali aj na rôznych schôdzach, výročiach i oslavách. Spev sme mali radi," vrátil sa do detských čias M. Čerkala, líder JUNákov.
Zaujímavé je, že ani jeden z nich nemá za sebou jedinú hodinu hudby, žiadnu umeleckú školu. Každý je samouk. Zahrať však vedia čokoľvek. "Klávesy, gitara, harmonika a saxofón, to sú naše nástroje. Hráme všetko možné, od moderných piesní, až po tango. Samozrejme, máme aj vlastné skladby," načrtol M. Čerkala repertoár skupiny JUNO.
Čo nevidieť uzrie svetlo sveta i v poradí štvrté cédečko na ľudovú nôtu s názvom U sadočku na čerešni. Muzikanti si však veľmi dobre pamätajú i na časy, keď o vlastných albumoch mohli len snívať. O zábavu však nikdy núdza nebola. "V začiatkoch sme nemali takmer žiadnu aparatúru. Tak sme pobrali babkine staré rádiá, trošku sme ich upravili a hrali. Horko-ťažko sme našetrili na prvé bedne. Požičali sme si aj od dedkov. Prvý večer sme ich zapojili, zahrali jednu pesničku a všetko nám vyhorelo. Tak sme ich hodili do rieky," so smiechom rozpovedal M. Kolcun.
Dnes už majú aparatúru o niečo lepšiu, takže hrať a skúšať môžu, koľko len chcú. Problémy so susedmi nemajú, nacvičujú v domčeku po starej mame v Čirči.
Za roky spolupráce by na prstoch rúk mohli spočítať, koľko zažili voľných víkendov. Všetci svorne tvrdia, že im to neprekáža. "Hráme s radosťou. Nerobíme to len pre peniaze, ale preto, že máme radi muziku, radi spievame a rozveseľujeme ľudí," tlmočil názor kapely M. Čerkala.
Pri neustálom "pendlovaní" z miesta na miesto sa tiež prihodí všeličo. "Do auta som si namontoval fanfáry na vzduch. Raz sme hrali svadbu a boli vtedy väčšie mrazy. Ráno som naštartoval a chcel som zatrúbiť svadobčanom. Stisol som tlakovku, ale vzduch zamrzol a trúba trúbila ako rušeň, až kým vzduch nevyfučal," pridal ďalší zážitok M. Čerkala.
Možno aj vďaka takejto "reklame" ich poznajú dokonca i v Poľsku. "Chodievame do Bratislavy i do Poľska. Hráme slovenské, české, šarišské, poľské, rusínske, anglické i talianske pesničky, len maďarské nie. Niekedy sa stane, že ľudia si želajú pieseň, ktorú nepoznáme. Vtedy improvizujeme. Väčšinou sa chytíme podľa melódie, hodíme pár akordov, oni spievajú a všetko je v pohode," veselo zhodnotil JUNácky líder.
Na každej svadbe a zábave sa len ťažko vyhnú alkoholu. Čo robia hudobníci, aby neurazili hostiteľov a zostali pri zmysloch? "Nehovorím, že nevypijeme. Zo začiatku musíme, aby sme mali náladu a vedeli rozveseliť aj ľudí," zasmial sa M. Čerkala a vzápätí vážne dodal: "Musíme mať pri tom rozum. Vypiť sa môže, veď sme na svadbe, ale s mierou, každý sa musí držať."
Roky muzicírovania sa musia niekde odraziť. Natíska sa i otázka o sláve. "Myslím, že okolie nás vníma pozitívne. Nemôžeme povedať, že by sme výrazne prerážali, možno by sme potrebovali viac peňazí a nejakého sponzora. Sme síce známi, ale slávni ani nie. To, čo máme, nám celkom stačí," za všetkých zhodnotil M. Kolcun.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
