spolu s rodičmi v strachu a biede. Takto žili aj iní. Na okraji dediny bývali dve cigánske rodiny. Pre ľudí boli užitoční. Cigáni chlapi mali šmykne. Kuli kone, opravovali pluhy, brány, vozy, ba aj naťahovali "ráfy" na kolesá vozov. Uhlie do "kochov" si pálili z haluziny v lese, cigánske deti v lete pásli gazdom kravy. Ženy sa starali o početné domácnosti. Ak bolo ťažko, po dedine si nazbierali chlieb a aj niečo k nemu, kúsok slaninky. Nerobili škodu a nekradli.
Po druhej svetovej vojne sa doba zmenila. Väčšina Cigánov sa rozišla po bývalej Československej republike. Boli zamestnaní a živili svoje stále početnejšie rodiny. Po roku 1989 boli Cigáni "prekrstení" na Rómov. Neviem, či im to pomohlo. Snáď to vedia aspoň oni. Keďže s mladými Rómami rád komunikujem, lebo sú úprimní a bez falše, opýtal som sa na zastávke MHD asi 12-ročného chlapca: "Ty si Cigán alebo Róm?" Odpovedal, že on je Róm a tí starí a takí, čo kradnú, sú Cigáni. Čo k tomu dodať?
Minulý rok sa rómske deti hrali s malými psíkmi. Spýtal som sa ich odkiaľ máte týchto psov? Jedno asi 6-ročné dievčatko mi odpovedalo, že fenka mala mladé, tak sa s nimi hrajú a dávajú im aj mlieko. Pochválil som ich.
Dnes často vidíme, ako Rómovia (ale nielen oni) vyťahujú z kontajnerov obnosené šatstvo, zvyšky jedál, zhnité ovocie... Deti vchádzajú do kontajnerov, hrabú sa v nich a jedia ako potkany. Ak by som to dennodenne nevidel, nezmieňoval by som sa o tom. Je mi ľúto tých detí, lebo sú to ľudia, rozumné, živé ľudské bytosti a od útleho detstva sa o svoje prežitie musia ponižujúco starať. To všetko mi pripomína ťažké povojnové roky v súčasnosti síce žijeme bez zbraní, ale vtedy sme zas boli bez kontajnerov.
Štefan Lissy, Stará Ľubovňa
Autor: "Pochúťka" z kontajnera
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
