ako napríklad koncertov a mnoho iných aktivít. Najnovší nápad z dielne Actores pripraviť takzvané rodinné vstupenky, či zľavy na vstupenky pre ľudí v hmotnej núdzi je zrejme v nedohľadne. Veľkou mierou sa pod to podpísal rozpočet mesta na rok 2004, v ktorom poslanci schválili pre divadlo i umeleckú úniu sumu nižšiu o takmer 800-tisíc korún.
Návrh rozpočtu na samotné divadlo bol 1 940 000 korún a ten upravila mestská rada na 1 740 000 korún. Konečná suma schválená poslancami mesta je 1 650 000 korún. Rovnaký škrt cez plánovaný rozpočet sa dotkol aj umeleckej únie, ktorej namiesto 958 000 korún, priklepli poslanci ani nie polovicu, čiže 450 000 korún. Spomenuté čísla viedli riaditeľku divadla k úvahe čo ďalej. Rozpočty zahŕňajú nájomné, služby, energie, celkovú réžiu divadla i platy zamestnancom. " Prostriedky sa snažíme získavať cestou ministerstva kultúry, cez rôzne projekty i prostredníctvom sponzorov. No mesto prispelo na kultúru naozaj málo. Chápem, že mesto nie sú peniaze, ale dúfam, že situácia sa v blízkej budúcnosti prehodnotí a momentálny stav sa zmení. Budeme to mať zložité a zvlášť umelecká únia," uviedla riaditeľka divadla Tatiana Masníková. Podľa jej ďalších slov zastrešuje umelecká únia všetky kultúrne telesá v meste a pripravuje akcie, ktoré kedysi v meste robilo MKC. "MKC však malo na to svoj vlastný rozpočet. Čo sa týka únie, nechápem prečo došlo k zmene rozpočtu. Poslanci na zastupiteľstve tvrdili, že jedným z dôvodov krátenia rozpočtu bolo to, že som s nimi nekomunikovala. Zrejme však zabudli na dohodu spred roka, ktorá hovorila o tom, že umelecká únia dostane každý rok sumu 958-tisíc korún. Nemala som dôvod preto ďalej lobovať," tvrdí riaditeľka Masníková.
Podľa riaditeľky je nanajvýš dôležité, aby sa divadlo 'ako také' v meste zachovalo aj naďalej. Rožňavčania si podľa nej zvykli na kultúrne vyžitie a časom sa z nich stali nároční diváci, ktorí už neprijmú hociakých umelcov. "Všade na svete sa investuje do kultúry. Porovnajme si Slovensko. Rozdiel medzi východom, stredom a Bratislavou je markantný. Prečo Bratislava investuje do dostavby národného divadla? Pretože divadlo je vizitkou štátu či mesta. Už v antickej dobe sa stavali obrovské amfiteátre. Ľudia už vtedy chápali, že podstatou národa je, že sa môže vzdelávať, učiť a rásť. Dnes je to o to viac pochopiteľnejšie," hovorí Masníková. Myslí si, že nie je dobré keď sa sťažujeme na to, že Bratislava má všetko a my nič. "Keď teraz máme niečo aj my, mali by sme sa snažiť uchovať si divadlo a kultúru za každú cenu. Ak si niekto myslí, že divadlo je nanič, nech sem príde v nedeľu. Uvidí množstvo detí, ktoré k nám v nedeľu na rozprávky príde," dodala riaditeľka divadla Tatiana Masníková.
V plánoch divadla sa okrem množstva akcií a divadelných predstavení ocitla aj myšlienka na rodinné vstupenky či zľavnené lístky pre ľudí v hmotnej núdzi. Aj takto sa chcú priblížiť k divákovi, ktorý si finančne náročnú vstupenku často nemôže dovoliť.
Autor: zur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
