Ražňanoch pri Sabinove.
Na mimoriadnom zasadnutí predstavenstva spoločnosť Šariš schválila zákonnú rezervu pre rekultiváciu skládky. Povinne musí prevádzkovateľ skládky rezervu vytvárať od roku 2001, z poplatkov za ukladanie odpadu. "Keď skládka skončí svoju činnosť, musí sa upraviť tak, aby bola ekologicky nezávadná. Ak je naplnená v celkovom objeme, nemôže sa nechať tak, ale musí sa podľa schváleného projektu na rekultiváciu ekologicky zabezpečiť. Na to je zákonný fond, aby sa nestávali ekologické havárie, ak prevádzkovateľ napríklad skrachuje," uviedol pre Korzár primátor Sabinova Peter Molčan.
V roku 2003 mali rezervu vo výške 178 korún za tonu uloženého odpadu. Pre tento rok to bude 159 korún. Cena zahŕňa rekultiváciu, teda zemné práce, ale aj monitorovanie skládky po jej uzatvorení na 30 rokov a zneškodnenie priesakových kvapalín po uzavretí skládky. "Do mája bude 62-tisíctonová prvá kazeta zaplnená. Potom ju musíme ekologicky upraviť. Druhá kazeta, s kapacitou 61tisíc ton by mala byť dokončená v závere mája 2004 a od 1. júna začne fungovať. Je to investičná akcia zhruba za 10 miliónov korún. Akonáhle v máji ukončíme zapĺňanie prvej kazety, druhá musí byť k dispozícii."
Výsledky hospodárenia spoločnosti Šariš, a. s. za minulý rok sú podľa P. Molčana pozitívne. Skončili so ziskom okolo 400-tisíc korún.
Cena za odvoz a zneškodnenie komunálneho odpadu v Sabinove je dnes približne 750 korún za meter kubický, teda zhruba na vlaňajšej úrovni, zvýšené o DPH. Z celkovej sumy pre občana mesto dotuje zhruba 40 percent. Teda Sabinovčania platia dnes za odpad 450 korún za meter kubický.
"Spoločnosť Šariš, a. s. funguje už osem rokov. Počas rokov sa v cene každej tony premietli aj budúce investičné náklady na rekultiváciu i výstavbu novej kazety. Tým bola v začiatkoch cena za uskladnenie odpadu vyššia ako inde. Bežné ceny v roku 1995 v okolí boli 250 korún za tonu, u nás to skočilo na 700 korún. Zdalo sa, že nie sme zaujímaví pre zákazníkov. Teraz je to však zaujímavé, lebo keď končí kapacita skládky, kto by teraz zabezpečil peniaze? Iba prevádzkovatelia. Museli by sme narýchlo nájsť mestské prostriedky. Len na rekultivačný projekt by sme museli dať minimálne dva milióny korún," povedal sabinovský primátor a dodal: "Môžem byť lacný, ale odkiaľ potom vezmem peniaze na rekultiváciu a rozširovanie skládky? My sme s vytváraním rezervy začali už v prvých rokoch, kedy to ešte nebolo povinné, čo sa odrazilo aj na cene za tonu odpadu. Dnes do rekultivácie skládky a stavby novej kazety nemusí mesto investovať nič."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
