Prečo sa u nás preferuje len jedna komunita?
Azda najzávažnejším problémom posledných dní na našom rodnom Slovensku sú sociálne nepokoje a s tým súvisiace následné opatrenia zo strany štátnych orgánov. Sú dôsledkom značného a drastického zníženia sociálnych dávok, ktoré ich poberatelia pocítili vo februári, keď svoje 'prídely' preberajú na poštách.
Preferuje sa pritom len jedna komunita, a to rómska, a majoritné obyvateľstvo v našej spoločnosti je opäť akosi pomimo či na vedľajšej koľaji. Chápem, že viacpočetných rodín, a medzi ne väčšinou patria aj rómske, sa to dotklo viac. Im sa rapídnejšie znížili po novom sociálne dávky. Treba však zohľadniť aj skutočnosť, že niektoré z nich to doteraz najviac aj zneužívali a so svojimi mnohopočetnými rodinami poberali značné prostriedky, čím pripravili našu štátnu kasu každý mesiac o nemalé sumy. Na druhej strane však treba pripomenúť, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo viac a hlbšie skúmať terén a jednotlivé regióny a podľa toho potom postupovať a uplatňovať niektoré opatrenia v praxi.
Rozdiel v jednotlivých regiónoch je značný, a to jasne v neprospech vidieka oproti hlavným centrám. Nazdávam sa, že aj na ministerstve sú ľudia, ktorí všetko prispôsobujú pre centrum a neberú ohľad na vidiek. Chápem, že pasívne poberanie sociálnych dávok nie je donekonečna riešením a že niektorých poberateľov treba z tohto procesu naozaj vylúčiť. Najvhodnejším riešením by vari bolo, keby sa aktivačný a motivačný príplatok, ktorý preferuje a častokrát zdôrazňuje minister Kaník, dal uplatňovať aj v iných oblastiach nášho hospodárstva a spoločenského života, a nielen v tých, v ktorých to bolo doposiaľ. Veď navrhované zmeny a opatrenia sú len akési kozmetické úpravy a krátkodobé riešenia a vôbec nemajú dlhodobejší charakter. Zatiaľ mi to, bohužiaľ, pripadá tak, akoby mnohí nezamestnaní boli akýmisi pokusnými králikmi pre ministerstvo, ktoré na nich skúša, koľko znesú. Treba však vziať na vedomie aj to, že mnohých ľudí treba od gruntu naučiť pracovným návykom a postupom z toho vyplývajúcim, lebo sú im cudzie. Ale zas akoby nás všetkých hodili do jedného spoločného vreca bez rozdielu veku, ako aj pôvodu z jednotlivých regiónov. To určite nectí ani pána ministra ani jeho rezort.
Ladislav ČIŽMÁR, Lubeník
* * *
Nie sme proti výstavbe TESCA, ale proti nedôstojnej architektúre
Ad: reakcia na otvorený list primátorovi ku kauze Tesco (uverejnené 1. marca)
Keby si bol pán inžinier Zlatoš pozornejšie prečítal náš „otvorený list", bol by si určite všimol, že vôbec nie sme proti výstavbe Tesca v Rožňave, a tým ani proti vytvoreniu 310 pracovných miest. Sme proti výstavbe nedôstojnej a nevhodnej architektúry v mestskom priestore, ktorý si zaslúži kvalitnejšie a adekvátnejšie zhodnotenie, a to už aj preto, že o svoju pôvodnú, vysoko hodnotnú zástavbu prišiel vďaka drastickým a nedomysleným asanáciám v období, kedy akýkoľvek protest verejnosti bol považovaný za nepriateľský postoj voči štátnemu zriadeniu.
Pred štrnástimi rokmi sme písali iný protest ohľadne historického jadra Rožňavy - a boli sme označení za pamfletistov (citujem: „koho vlastne zastupuje táto skupina obyvateľov?") Na vysvetlenie pre tých, ktorí túto dobu nezažili, dokladám fiktívne pokračovanie tejto otázky: „Nie náhodou nejakých západných oportunistov a nepriateľov socializmu? „Kto sú tie hnidy na tele spoločnosti, tí rozvracači nášho socialistického pokoja?"
A o pár rôčkov neskôr, už po „nežnej", sme zase zažili zo strany vtedajšieho vedenia mesta toto: „Nech si nemyslia, že budú cez naše noviny zasievať medzi obyvateľov mesta svoje rozvracačské názory. Ja, ako šéfredaktorka (nemenovaných novín) rozhodnem, čo je vhodné pre občanov Rožňavy, a čo nie". - To je odpoveď, pán inžinier Zlatoš, na vašu otázku, kto sme a koho vlastne zastupujeme, lebo táto vaša otázka vyznieva dnes už doslova smiešne. Ale aby bolo každému predsa len úplne jasné: nezastupujeme nikoho, len samých seba. Ale, čo je dôležitejšie: predkladáme verejnosti odborný názor, ktorý musí byť v každom ohľade nadradený laickému.
V tejto súvislosti mi napadá myšlienka nemenovaného bývalého primátora Rožňavy, ktorý chcel dať na verejnú diskusiu návrh mestského erbu. Našťastie, kedysi som absolvovala dve skúšky z pomocných vied historických, medzi ktoré patrí aj heraldika, takže som bola schopná odborne vyargumentovať, prečo rožňavská verejnosť nemôže rozhodnúť o tom, ako má vyzerať erb mesta a prečo o tom musí rozhodnúť odborník - heraldik.
Inžinier Zlatoš spomína projekt tržnice zaplatený z peňazí daňových poplatníkov. Ak sa dobre pamätám, nebol to projekt, iba architektonická štúdia. Neporovnateľne drahší bol pre mesto kolosálny projekt novej úpravy Námestia baníkov a priľahlých priestorov vrátane Šafárikovej ulice, za ktorý mesto zaň zaplatilo vyše troch miliónov korún. Tieto veľké a zbytočne vyhodené peniaze daňových poplatníkov by nás mali mrzieť oveľa viac. Nepamätám si, že by tento luxus, ktorý zatiaľ nepriniesol žiadne výsledky (lebo doteraz prekračujeme na Námestí baníkov diery v asfalte) by bol niekoho znepokojoval do tej miery, že by proti nemu protestoval na stránkach dennej tlače.
Mgr. Edita Kušnierová, Pamiatkový úrad Rožňava
* * *
Nič nevyrieši rabovanie a okrádanie na úkor poctivo pracujúcich ľudí
V poslednom období rozbúrilo hladinu verejnej mienky vyčíňanie Rómov spojené s rabovaním. Toto rabovanie Rómovia ospravedlňujú nízkymi sociálnymi dávkami a vinu za svoju situáciu zvaľujú na ministra Kaníka. Rómovia zdôvodňujú svoje konanie tým, že nemajú prácu a ich deti hladujú. Ale prečo kradnú cigarety, alkohol a sladkosti, kým mlieko, chlieb a múku nechávajú na pultoch?
Vláda a obce vytvorili verejnoprospešné práce, kde si každý nezamestnaný môže privyrobiť. Uznávam, že tých peňazí nie je veľa, ale predsa len pomôžu. Kto skutočne pracovať chce, do prác sa zapojí. Bieli občania častokrát vycestujú za prácou do zahraničia, alebo desiatky kilometrov od rodiny, často robia podradné práce a to aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. A len preto, aby uživili svoje rodiny. Možno však ľutovať otca piatich detí, ktorý ich nosí do škôlky v mieste bydliska autom? A to ide o obec pomerne malú. Alebo matku, ktoré nechce ísť pracovať ani dať 6-ročné dieťa do školy, lebo je maličké?
Pokiaľ sa Rómovia nezmenia a nenaučia sa pracovať a žiť v modernej spoločnosti, nikdy nebudú spokojní. V tomto im štát ani ich „akože" predstavitelia nepomôžu. A nič nevyrieši ani rabovanie a okrádanie na úkor poctivo pracujúcich ľudí, ktorí sú na tom možno ešte horšie ako Rómovia, ale majú snahu pracovať. Nemožno všetkých hádzať do jedného vreca, ale v tomto prípade platí - výnimka potvrdzuje pravidlo".
Vaša stála čitateľka z Nižnej Slanej
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
