stanovoval kontrakt so sekciou verejnej správy Ministerstvom vnútra (MV) Slovenskej republiky. Vyplynulo to zo štatistík, ktoré v závere minulého týždňa v Starom Smokovci prezentoval na verejnom odpočte kontraktu riaditeľ HZS Jozef Janiga (na snímke).
"Pri určovaní počtu zásahov, ktoré zmluvne zastrešíme, sme vychádzali zo štatistík z minulých rokov, ktoré sa ukázali ako veľmi presné. Čísla oscilovali okolo osemstovky. Keď si vezmeme, že odchýlka je 25 zásahov, nie je to až tak veľa," konštatoval riaditeľ. Vrátane lyžiarskych úrazov však horskí záchranári zasahovali až 1 820 krát.
Jednotná HZS vznikla zákonom prvého januára minulého roka. Na území Slovenska má šesť oblastných stredísk (Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Západné Tatry a Slovenský raj), v ktorých pracuje 72 profesionálnych záchrancov. Podľa riaditeľa tvorí terajší počet ľudí asi 70 percent z optimálneho stavu. Priemerný zárobok záchranára v minulom roku činil 15 124 korún.
Podľa šéfa sekcie verejnej správy MV Milana Šišoláka ani pri stopercentnom naplnení stavov profesionálnych zamestnancov HZS nie je možné vykonávať záchranu bez súčinnosti s dobrovoľnými združeniami. HZS spolupracuje s Dobrovoľným zborom Tatranskej horskej služby a Horskou službou na Slovensku. "Máme s nimi uzatvorené riadne zmluvy, ktoré sa plnia," dodal J. Janiga.
HZS v minulom roku hospodárila s rozpočtom v objeme 71,2 miliónov korún a vykázala zisk takmer 846-tisíc korún. Hlavným zdrojom príjmov sú pre HZS služby na lyžiarskych svahoch, prenájom ubytovacích kapacít, asistencie pri športových podujatiach a poplatky za záchranné akcie pri porušeniach návštevného poriadku. Na tých HZS "vybrala" asi 400-tisíc korún. V tomto smere sú asi najväčšie problémy s poľskými turistami, z ktorých iba máloktorí uzavrú v domovskej krajine doplnkové poistenie a ani v oblasti zákonného zdravotného poistenia nie sú medzi oboma štátmi dotiahnuté zmluvy.
V tomto roku má HZS pred sebou niekoľko cieľov. Okrem iného obnovu vozového parku (automobily a snežné skútre), materiálno-technického vybavenia, dobudovanie oblastných stredísk a webovej stránky. "Chceli by sme skrátiť dobu od oznámenia udalosti do času, keď vyrazíme na zásah. Smerom vonka by sme chceli iniciovať úpravu legislatívy tak, aby naši zamestnanci boli platení podobne, ako príslušníci hasičského záchranného zboru," dodal riaditeľ. Lepšiu spoluprácu chce HZS vytvoriť po vstupe Slovenska do EÚ s poľskou záchrannou službou TOPR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
