Poľskom, poskytujúcim množstvo obchodných kontaktov, sa za krátky čas vyšvihla z provinčného mestečka na kráľovské mesto zaujímavé ani nie tak svojim hospodárstvom, ako strategickou polohou. Túto jeho prednosť dokázali mešťania zúročiť počas poľskej zálohy, ktorú síce spočiatku prijímali s nevôľou, ale neskôr sa stala akýmsi "zlatým vekom" v dejinách Starej Ľubovne. Nikdy predtým a ani potom sa mesto nedostalo do povedomia súčasníkov tak, ako počas tých tristošesťdesiatich rokov, keď sa stalo hlavným mestom zálohovaných území. Dokazuje to okrem iného aj mincovňa postavená na jeho teritóriu, raziaca tzv. Ľubovniansky zlatý.
V doteraz publikovaných materiáloch je mincovňa v Ľubovni doložená písomnosťami datovanými do obdobia krátko po jej zániku, čiže po roku 1769, keď bola zničená vojakmi takzvanej barskej konfederácie. Vráťme sa ale k Ľubovnianskemu zlatému, ktorý patril medzi najpoužívanejšie platidlá v zálohovaných mestách počas prvej polovice 18. storočia. Zatiaľ najstaršiu písomnú zmienku o tejto mene sme našli v historických materiáloch magistrátu mesta Stará Ľubovňa, kde sa objavuje v testamente pani Alžbety Herteli z roku 1706. Spomínaná praobyvateľka nášho mesta v ňom odkazuje svojmu manželovi popri 65 uhorských zlatých aj 20 ľubovnianskych zlatých. Od tohto roku sa peniaze razené v ľubovnianskej mincovni spomínajú v mestských písomnostiach pravidelne.
Zatiaľ najzaujímavejším zachovaným materiálom zaoberajúcim sa problematikou ľubovnianskej meny je dlžobný úpis vyhotovený magistrátom mesta Hniezdne, podľa ktorého si jeho richtár, prísediaci a celá staršia rada vypožičali v roku 1753 od "vznešeného, veľadôstojného otca Joanna Jaglinského, farára z Ružbách" 400 holandských zlatých. Táto suma mala byť rozdelená medzi mešťanov, aby mohli postaviť domy zničené požiarom. Okrem správy o požiari v Hniezdnom nám tento dokument poskytuje aj reálny obraz hodnoty ľubovnianskeho zlatého. Mešťania si totiž požičanú sumu prerátali na čiastku 3 320 ľubovnianskych zlatých. Uhorský zlatý predstavoval hodnotu 1,65 ľubovnianskeho zlatého, poľský zlatý bol s ľubovnianskym na tej istej úrovni.
Zatiaľ sa nám nepodarilo zistiť, ako minca razená v Starej Ľubovni vyzerala. Neexistuje jej popis a zatiaľ nebola nájdená ani pri archeologických vykopávkach. Veríme však, že systematickým archeologickým výskumom v suterénoch meštianskych domov na Námestí sv. Mikuláša sa nám tento problém podarí časom vyriešiť. Veď máloktoré mesto sa môže pochváliť vlastnou mincovňou a menou.
Autor: Pavol Mišenko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
