živiť, ako profesionálny futbalista. V čase keď mal iba osemnásť rokov si ho do "kempu" pozvalo vtedajšie vedenie prvoligového mužstva s vysokými ambíciami, Plastika Nitra.
"Bolo to v roku 1978, bol som mladý chlapec a prvýkrát v živote som vlastne pricestoval vlakom do veľkého mesta. Ráno o deviatej som prišiel na prvú hráčsku schôdzu, kde nás bolo asi 28 ľudí a videl som okolo seba takých futbalistov, akými boli Stano Dominka, Alexander Vencel, Ivan Hodúr, či Zolo Molnár. Z východu sme vtedy prišli štyria. Naraz sme vstúpili do veľkého futbalu a netušili sme, že okrem dobrého výkonu budú potrebné aj dlhé lakte. Strávil som v 'kempe' tri mesiace a nakoniec som sa do hlavného kádra nedostal, hoci som bol fyzicky i technicky dobre pripravený," zaspomínal milovník najznámejšej kolektívnej hry na svete.
Ďalšie pokusy dostať sa medzi najlepších futbalistov Plastiky sa už nekonali. P. Sokol sa začal seriózne venovať štúdiu na vysokej škole. "Neľutujem,, že som o miesto v zostave nezabojoval viac. Dokonca som mal ponuku z Humenného. Rozhodoval som sa medzi futbalom a školou a škola zvíťazila. Uvedomil som si, že vzdelanie bude pre mňa v živote potrebnejšie," povedal bývalý útočník.
Pokiaľ ide o futbalové mužstvá, v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa hádam neexistuje obec, za ktorú by šéf ĽOS "nekopal".
"Kvôli povolaniu môjho otca, ktorý bol policajtom, sme sa často sťahovali z miesta na miesto. Pomaly každý rok sme bývali v inej dedine. Vystriedali sme ich hádam aj desať. Preto som aj často menil tímy. Hral som napríklad za Ľubicu, Mníšek nad Popradom, Plavnicu, Hromoš, Šambron a skončil som v Jarabine. Najkrajšie spomienky mám však na mančaft v Plavnici. Bol tam výborný kolektív," uzavrel Ľubovňan.
Autor: olo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
