prvú mimobratislavskú pobočku. Otvoreniu predchádzalo uvedenie dramatickej kompozície pod názvom Chýbaš mi, ani nevieš ako..., v ktorej účinkoval okrem iných operný spevák, národný umelec Ondrej Malachovský.
"Poslaním je udržiavanie odkazu Alexandra Dubčeka do budúcnosti, pre ďalšie generácie," povedal pre Korzár zástupca Spoločnosti Alexandra Dubčeka Patrik Tomič (na snímke), poverený vedením jej krajskej pobočky v Prešove. Spoločnosť sa snaží uchovávať meno A. Dubčeka aj na pomenovania ulíc, či škôl, meno po tomto významnom politikovi dostala univerzita v Trenčíne.
"Bola odhalená Dubčekova busta pri parlamente, pomenované Dubčekove námestie, niektoré školy nielen v Bratislave nesú jeho meno. Aj zásluhou Spoločnosti Alexandra Dubčeka prezident republiky dostal ocenenie v Boloni, ako druhý Slovák po Dubčekovi. Spoločnosť tiež udržiava medzinárodné kontakty, prezentuje Dubčeka na zahraničných ambasádach, v Európskom parlamente, a aj takýmto spôsobom zviditeľňuje Slovensko," uviedol Tomič, ktorý si dal za cieľ prešovskej pobočky pripravovať rôzne akcie, zbierať a archivovať materiály, ale aj sa snažiť vniesť jeho meno do rôznych oficiálnych názov. Alexander Dubček mal blízko k sociálnej demokracii, P. Tomič ale tvrdí, že organizácia je nestranícka. "Vôbec nemá vplyv, kto v akej politické názory vyznáva, ide skôr o to, kto si ho vážil a váži si ho doteraz. Dubček patril k velikánom slovenskej histórie, uznáva ho celá Európa i svet ako Európana, demokrata a humanistu. V súčasnosti sa zjednocuje Európa, čo on hovoril už dávno. Jeho idey sa teda napĺňajú."
Alexander Dubček sa narodil v Uhrovci 27. 11. 1921. V januári 1968 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSČ. V tomto období nazývanom Pražská jar nastalo uvoľnenie totalitných pomerov, do praxe viaceré reformy, začala sa realizácia Dubčekovej vízie "socializmu s ľudskou tvárou". Obdobie Pražskej jari skončilo inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. 8. 1968. V nasledujúcom roku nastúpil do funkcie prvého tajomníka strany Gustáv Husák a nastalo obdobie normalizácie. Od roku 1970 bol Dubček zbavený všetkých funkcií a prenasledovaný Štátnou bezpečnosťou zatlačený do izolácie. Na politickú scénu sa vrátil v revolučnom roku 1989, stal sa predsedom Federálneho zhromaždenia. Počas cesty (1. 9. 1991) na diaľnici D1 pri Humpolci utrpel pri autonehode ťažké zranenie, ktorému 7. 11. 1992 podľahol. Alexander Dubček je držiteľom viacerých čestných doktorátov a ďalších významných ocenení.
Autor: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
