Slovensko 2003. Ide už ôsmu súhrnnú správu, ktorú IVO vydal.
„Spektrum tém, ktoré pokrýva, je veľmi široké. Každoročne sa na jej realizácii podieľa asi 50 autorov.
Stala sa aj akousi kolískou reformného myslenia, preto sme tento rok museli niektorých autorov vylúčiť z portfólia," uviedla O. Gyárfášová narážajúc na fakt, že v minulosti sa na knihe podieľal aj dnešný minister zdravotníctva Rudolf Zajac, či štátny tajomník minsterstva práce, sociálnych vecí a rodiny Miroslav Beblavý. Okrem súhrnnej správy, ktorá čoskoro vyjde aj v angličtine, vydáva IVO aj obrazovú správu. Pri hodnotení rôznych oblastí spoločenského života v SR sa autori správy snažia, aby správa obsahovala „čo najobjektívnejšie a najkritickejšie informácie".
Oľga Gyárfášová sa v inštitúte zaoberá verejnou mienkou a politickou kultúrou. V Prešove na pozvanie Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku prednášala o obavách a očakávaniach občanov pri vstupe do Európskej únie. Podľa prieskumov má 60 percent Slovákov pozitívne očakávania, 30 percent negatívne. Pri pozitívnych očakávaniach sú dôvody najmä ekonomicko-sociálne, napríklad prístup na trhy práce, zvýšenie životnej úrovne. Ďalší zdroj pozitívnych očakávaní súvisí s tým, že zmiznú hranice.
„Mám pocit, že čím je ten vstup bližšie, tým viac sa objavujú aj obavy a úzkosti," uviedla sociologička, ktorá za hlavné zdroje obáv považuje zvýšenie cien, zníženie reálnych platov v pomere k cenám, zväčšovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými. „Treba však povedať, že tieto veci ľudia vnímajú v krátkodobom horizonte."
Ľudia citlivo vnímajú aj obmedzené práva v rozšírenom spoločenstve, slabý politický hlas, čomu nepomohli ani minuloročné výroky J. Chiraca či nedávne reštrikčné opatrenia Holandska. „Tieto veci neprispievajú k tomu, aby sa pristupujúce krajiny cítili ako rovnocenní partneri."
Nie u veľkej skupiny, ale objavujú sa aj obavy, že Slovensko sa síce otvorí smerom na Západ, ale zároveň sa stane atraktívnou cieľovou krajinou pre migrantov z Východu. „Vzorec obáv akoby sa presúval zo Západu na Východ. Naši občania reagujú podobne, ako nemeckí či rakúski voči súčasnému rozširovaniu únie," poznamenala Gyárfášová a zdôraznila, že strach z toho, že Slovensko stratí svoju kultúrnu identitu, vôbec nie je oprávnený.
Ako sa stotožnia s Európou pri voľbách do Európskeho parlamentu? Bude účasť 30 až 40-percentná, aká je u nás pri komunálnych a regionálnych voľbách a aká je aj v iných štátoch, alebo by predsa len mohla presiahnuť 50-percentnú hranicu? „Ak mám byť úprimná a nepozerať sa ružovými okuliarami, tak skôr to vidím na tých 30 až 40 percent," odvetila na našu otázku sociologička Gyárfášová. Jedným z dôvodov podľa nej je, že „politické strany zatiaľ nie sú dostatočne diferencované, nemajú jasné pozície v otázkach európskej politiky". Na túto tému sa vedie malá diskusia a obyvatelia SR stále nie sú dostatočne identifikovaní s európskym občianstvom. „Je dôležité ísť voliť, zúčastniť sa tejto unikátnej, historickej príležitosti prvých volieb, kde môžeme využiť právo voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu. Mám ale obavy, že účasť bude dosť nízka."
Opýtali sme sa tiež, akú účasť odhaduje pri blížiacom sa referende o predčasných parlamentných voľbách. „Myslím si, že nedosiahne 50-percentnú hranicu, hoci sa naozaj môže k tomuto číslu priblížiť. Nezopakuje sa nízka účasť z roku 2000, bude dosť vysoká, ale nepredpokladám, že presiahne 50 percent."
Oľga Gyárfášová dodala, že reformy sú síce cenené aj z pozície zahraničných ekonómov, ale referendum je vážnym signálom o hlbokej, rozšírenej nespokojnosti ľudí s tým, ako sa reformy realizujú. Na fakt, že oproti iným krajinám sú reformy hlboké, obyvatelia SR sa im však veľmi nebránia, majú sociológovia bonmot: „Slovenskí občania sú veľmi nespokojní, ale pokojní."
Ako vníma O. Gyárfášová prezidentské voľby? Ak by sa v druhom kole stretli kandidáti Eduard Kukan a Vladimír Mečiar, „môže byť veľmi tesný výsledok, ak voliči Kukana nebudú dostatočne motivovaní".
Zaujímavosťou je, že vo voľbách kandiduje aj niekdajší Gyárfášovej kolega, zakladateľ IVO Martin Bútora. Veľa šancí na úspech mu však nedáva, jeho hlavným hendikepom je, že nie je dostatočne známy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.