pokúšal o jej totálnu likvidáciu. Chate pod Rysmi, ktorá nedávno slávila sedemdesiatku, priniesol nielen vlnu ničivých lavín, ale predovšetkým vlnu ľudskej hlúposti. Keby tej nebolo, mohla už chata v novom šate a na novom mieste poskytovať horalom to, na čo slúži "štáciu" bezpečia. Lenže všetko je inak.
Problémy sa začali kopiť po tom, čo ju v zime roku 2000 takmer zlikvidovala lavína. Už vtedy sa začal zápas Tatrancov za výstavbu chaty na bezpečnom mieste. Bývalí chatári, pracovníci lavínovej prevencie, horskí záchranári i vodcovia, horolezci tí všetci argumentovali nezmyslom opravovať chatu na mieste, ktoré je ohrozované lavínami. Nenašli však pochopenie u väčšinového vlastníka, v Klube slovenských turistov. Ten tvrdohlavo presadzuje obnovu na pôvodnom mieste. Argumentuje zákonom v národnom parku nie je výstavba nových objektov prípustná. Menšinový vlastník, Slovenský horolezecký spolok sa pokúšal upozorniť, že výnimky zo zákona sú možné. Len majitelia musia hovoriť spoločným jazykom. A ten, žiaľ, stále nenašli.
Aj po tom, čo sa hra prírody ešte dvakrát na chate "vybláznila" v podobe menej ničivých lavín, zápas o presun chaty na bezpečnejšie miesto pokračoval. Na úradoch sa začali kopiť štosy papierov, projekty, stanoviská. Tri verzie riešenia malo napokon posúdiť ministerstvo životného prostredia a rozhodnúť, ktorá je pre prírodu i bezpečnosť ľudských životov tá najlepšia. Jeho záverečný verdikt má však podobu alibistického strkania hlavy do piesku. Žiadnu z alternatív nevylúčil a žiadnu neoznačil za najprijateľnejšiu. Výstavbu na novom mieste nezavrhol, dovolil ju podmienečne. Tých podmienok vymenoval toľko, že celý trojročný administratívny kolotoč sa môže roztočiť nanovo. Tatranci len nechápavo krútia hlavami. A kladú si otázku, či musí dôjsť k ľudskej tragédii, aby v úradníckych mysliach začal naplno pracovať rozum a svedomie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
