Práve odtiaľ totiž pred 62. rokmi vypravili prvý vlak s tisíckou dievčat a žien z východného Slovenska vo veku 16 až 30 rokov. Do Osvienčimu prišli na druhý deň ráno v počte 999. Jedna z nich, chorá na cukrovku, transport neprežila.
"Nahnali ich do vlaku, natlačili ako sardinky. Prečo? Lebo boli Židovky. Mnohé z nich skončili v plyne," uviedol krátko pred modlitbou za obete koncentračných táborov na popradskej železničnej stanici košický rabín Josi Steiner. Mladé východoslovenské Židovky boli pred transportom sústredené v popradských kasárňach. Tam im vojaci tvrdili, že sa do tábora majú tešiť, vraj tam idú za prácou.
"Iniciatíva na pietnu spomienku, ktorá je dnes už tradíciou, vzišla z Popradu. Bolo to pre nás podnetné a dnes som rád, že pred dvomi rokmi sa nám podarilo odhaliť na železničnej stanici pamätnú tabuľu, ktorá udalosť pripomína. Štyri hebrejské písmená hovoria pamätaj! Myslím si totiž, až aj v 21. storočí treba hovoriť o holocauste, pretože aj dnes sa niektoré veci z histórie opakujú," uviedol riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave prof. Pavol Mešťan. Privítal preto aktivitu Podtatranského osvetového strediska, ktoré do programu zaradilo aj prednášku pre študentov o holocauste a riešení židovskej otázky na Slovensku. "Spolupracujeme aj s Tatranskou galériou, pripravili sme výstavu fotografky Magdalény Robinsonovej, ktorá prežila koncentračný tábor a našla odvahu vrátiť sa tam a fotiť Osvienčim," vravel P. Mešťan. Ako dodal, aj dnes je pre históriu dôležité, aby pamätníci, ktorí prežili tragédiu koncentračných táborov, dokázali o tomto úseku svojho život rozprávať. "Rozumiem tomu, že mnohí chcú urobiť hrubú čiaru a spomienky odsunúť do zabudnutia. Mnohí už natrvalo odchádzajú a keď tu nebudú, zostanú nám len suché fakty, ktoré nedokážu zachytiť konkrétne ľudské príbehy. Ešte aj dnes sa objavujú nové fakty a dokumenty, ktoré história musí spracovať," dodal riaditeľ múzea.
Z prvého transportu, ktorý pred 62. rokmi vyšiel z Popradu, prežilo len zopár žien, dodnes ich žije asi 25. Sedem z nich zostalo na Slovensku, ostatné sú roztrúsené vo svete. "Nie vždy sa nám podarí zabezpečiť, aby niektoré z nich prišli aj do Popradu, ale všetky tento deň prežívajú v mysli s nami," dodal P. Mešťan. Hrôzy všetkých koncentračných táborov napokon prežilo asi tisíc židovských obyvateľov Slovenska a mnohí z nich doposiaľ trpia tzv. traumou z prežitia. Dnes sa márne snažia aspoň o symbolické finančné odškodnenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
