cyklu, ktorý by mal byť zhmotnený do ucelenej knižnej podoby. Prešovčan Ladislav Cuper (na snímke na titulnej strane) chystá v blízkej budúcnosti aj fotovýstavu v Platane na tému Jesenné variácie a obšírnejšiu výstavu výberu tvorby, v ktorej je zastúpený napríklad aj portrét či ilustrácie, v múzeu vo Svidníku. Tento plodný umelec je zároveň vydavateľom. Urobil viacero publikácií, najnovšie vyšla v jeho vydavateľstve kniha básní Daniela Heviera Uprostred pokušenia. Zaujímavosťou je, vyšla v ukrajinskom jazyku, v preklade Milana Bobáka. Jej prezentácia sa konala zároveň s vernisážou fotovýstavy, preto aj o nej bude reč v nasledujúcom rozhovore s L. Cuperom.
Kedy a ako vznikli tieto fotografie rumunských Karpát?
"Je to projekt, ktorý som si vymyslel sám. Chcem urobiť jednu reprezentatívnu publikáciu Karpaty. Karpaty sa tiahnu cez päť štátov - Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Ukrajina a Rumunsko. Pred dvomi rokmi som robil výstavu Ukrajinské Karpaty. Chodil som ich tri roky fotografovať. Vlani som sa dal na rumunské Karpaty, bol som tam dva týždne a chystám sa ešte raz toto leto. Zároveň chcem na jeseň urobiť poľské Karpaty. Slovenské Karpaty fotografujem celý život, aj maďarskú časť už mám nafotenú."
Kedy by teda mohla vyjsť táto publikácia?
"Verím, že za také tri roky by mohla ísť do tlače. Túto svoju knihu, životnú knihu, chcem vydať v jazykoch všetkých piatich karpatských štátov."
Zároveň ste aj vydavateľom. Teraz ste vydali prvý preklad básní Daniela Heviera v ukrajinčine. Čí to bol nápad?
"Daniel Hevier je známy básnik, textár a podobne. Je dobrý básnik a sám je aj vydavateľ, takže o ňom viem už dlho. Nápad ale dostal prekladateľ, pán Bobák. On sám je básnikom. Urobil výber Hevierových básní, ktoré sa mu páčili, a mňa tento nápad zaujal, takže som sa do toho pustil. Ako vydavateľ som navrhol ilustrátora Stanislava Šalka, známeho prešovského výtvarníka a toto dielo bolo na svete. Myslím, že aj pán Hevier bol spokojný a bol rád, že prvý raz vyšli jeho básne v ukrajinskom jazyku."
Znamená to teda, že vám "dlhuje" jednu knihu vo svojom vydavateľstve?
(smiech) "Ešte sme sa nedohodli..."
Prečo práve Daniel Hevier?
"Preto, že je dobrý básnik, príjemný človek, rozumný a naviac aj vtipný. Mňa predstavil nie ako vydavateľstvo Cuper, ale Super."
Ste vydavateľom, fotografom. Ktoré druhy umenia sú ešte vám blízke? Či už aktívne, alebo pasívne.
"Ako fotograf sa venujem hlavne krajine a ilustráciám poézie a prózy. Poézia mi je blízka, vydal som tiež niekoľko kníh poézie, nejakú prózu. Napríklad antológiu ukrajinskej poézie preloženej do slovenčiny Sú také chvíle, ktorú som sám ilustroval. Táto kniha vyšla na moju päťdesiatku pred 2 rokmi. Predstavili sme v nej desať autorov v preklade pána Andrejčíka. Okrem poézie a prózy vydávam aj nejaké výtvarnícke veci, knihy, katalógy, fotografické publikácie a samozrejme komerciu."
Dá sa zarobiť aj na umení?
"Nie, to je dopredu stratová záležitosť. Vydávam pohľadnice, katalógy, na tom sa niečo zarobí a to môžem potom vložiť do tej peknej literatúry. Všetko nemôžem, to je jasné (smiech), ale aspoň časť sa snažím využiť týmto spôsobom. Inak, ešte občas aj maľujem, aj keď to som trošku zanedbal. V terajšej dobe sa výtvarníkom žije ťažko a ja som toho nechal, ale počítam s tým, že keď budem na dôchodku a budem mať čas, začnem maľovať aj ja."
Čo je vám najviac blízke ako príjemcovi umenia?
"Je toho strašne veľa, lebo mám rád aj hudbu, poéziu, prózu, výtvarné umenie, ktoré zbieram... Takže čo sa týka umenia, zaujíma ma prakticky všetko. Nedá sa povedať, čo nemám rád. Lebo napríklad aj v zlej poézii či próze človek stále nájde aj niečo dobré. Keď na nič iné, tak na poučenie."
Všimli sme si, že fotíte digitálnym fotoaparátom. Je podľa vás lepší než manuál? Niektorí fotografi sa vracajú ku klasickým čiernobielym záberom, iní si nevedia vynachváliť vymoženosti digitálnej techniky...
"Keď prišli digitálne fotoaparáty som sa tiež rozčuľoval, že to nie je fotografia. Presvedčil som sa však, že to fotografia je, má veľké možnosti a je veľmi praktická. To musíme uznať. Doteraz som väčšinou fotografoval klasickým aparátom. Teraz však pripravujem obrázky do knihy, ktoré som hneď mohol zväčšiť digitálnym spôsobom a niektoré vytlačiť. Po prvé, klasická fotografia, keď je vystavená na svetle, vydrží nejakých päť rokov a začne miznúť, ale zalaminovaná digitálna fotografia má záruku na 22 až 25 rokov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
