hydrocefalom mozgu a raštepom chrbtice. Po viacerých operáciách na Slovensku vkladá rodina dievčatka poslednú nádej do operačného zákroku v rakúskom Linzi.
Paradoxom je, že niekoľko najbližších ľudí z rodiny Peťky pracuje v zdravotníctve. Starý otec Eduard Eliáš, dnes invalidný dôchodca pracoval do roku 1984 ako "zdravotná sestra mužského rodu", neskôr na dispečingu záchrannej služby. Manželku Reginu si tiež našiel v nemocnici, kde pracovala ako zdravotná sestra, dnes je ako dôchodkyňa zamestnaná v diabetologickej poradni. Ich syn a otec Petronely, je tiež zdravotníkom.
"Časť osudu už mladí vedeli počas gravidity nevesty. Vyšetrenia ukázali, že sa plod narodí poškodený. Nedozvedeli sme sa to však v začiatkoch tehotenstva, ale až pred pôrodom, takže z našej strany nastala aj určitá nedôvera k lekárom v Prešove. Potom ju presunuli do Košíc na rizikové tehotenstvo. Tam jej v krátkom čase pred narodením dieťaťa povedali o akú situáciu ide. Plod bol vyvolaný sekciou. Dva týždne po pôrode poslali matku Peťky z Košíc domov, s tým, že dieťa zomrie a nie je nádej na záchranu. Dovtedy dieťatko podstúpilo štyri operácie a celkovo ich bolo jedenásť. Po polroku od pôrodu poslali dieťatko z košickej nemocnice domov, že s tým sa nedá nič robiť, ale že žije," spomína dedko Eduard, "Keby to boli od začiatku podchytili... Už sa vtedy dali ultrazvukom robiť operácie na mieche."
Petra však mala jednu horšiu diagnózu, ktorá sa dá dnes veľmi dobre liečiť, a to hydrocefalus mozgu. Z mozočku má plno hadičiek naťahaných pod kožou, na odvádzanie mozgovo - miechového moku a to má stiahnuté do bruška, odkiaľ to potom vymočí. Dolná časť tela je u nej tak bezvládna, necitlivá, nereaguje na žiaden vonkajší podnet. Už len močenie je u nej problém, stolica tak isto.
Petre štrnásť mesiacov po jej narodení pribudol brat Patrik. "Keď začal chodiť do škôlky, tak ju veľmi pozdvihol. Hlavne rečovo, lebo dovtedy len bľabotala, nebola veľmi zhovorčivá, skôr plačlivá, aj agresívnejšia ako iné deti. Predtým, kým Patrik ešte nechodil, tak sa len plazila na rúčkach, nohy ťahala za sebou. Teraz, je už aj ťažšia, tak sa presúva v sediacej polohe, s tým, že si rúčkami pomáha. Vie v sede aj tancovať, nádherne maľuje, momentálne veľmi rada vyfarbuje staré šlabikáre, čo sme mali odložené ešte po deťoch," vraví E. Eliáš.
Peťkin brat Patrik vraj so sestričkou vychádza dobre. "Akurát, čo dostanú, musia mať rovnaké, či je to hračka alebo čokoláda. Psychika u neho ešte nie je tak vyvinutá, aby dokázal pochopiť Peťkinu chorobu. Vie, že Peťka nechodí, ale má takú túžbu a nádej, keď nás počúva, ako o malej rozprávame, že bude chodiť," so slzami v očiach hovorí dedko Eliáš.
Keď sa Peťka narodila, príbuzní o možnosti hydrocefalu mozgu vedeli, ale choroba chrbtice ich podľa starého otca Eliáša prekvapila: "Ťažko je to popísať. Bolo to prvé dieťa môjho syna, prvé vnúča. My s manželkou sme sa s tým vyrovnali relatívne skoro, lebo sme takéto prípady už videli."
Peťkina mama Anna raz našla v časopise článok o podobnom prípade rodiny, s ochorením chrbtice u dieťaťa v Čechách, ktorému operácia pomohla a nakontaktovala sa na nich. Tiež to bolo dievčatko. Videla, že je schopné života, chodí do škôlky. Na základe týchto informácií sa dostala až k lekárovi v Linzi. Ten sa podujal zoperovať Peťku, ak sa nazbiera dostatočné množstvo peňazí na operáciu. Podľa lekárových slov je veľká nádej na úspech. Samozrejme tým väčšia, čím skôr, v mladšom veku ju zoperuje. "Chrbátik jej po prvýkrát zoperovali v Prešove, hneď po pôrode," vracia sa k bolestnej spomienke matka Anna Eliášová, "Najhoršie bolo, keď mi prešovský lekár pred pôrodom povedal, že by bolo lepšie, keby sa dieťatko nenarodilo..."
Koncom vlaňajška Eliášovci prijali ponuku gréckokatolíckej charity v Prešove, ktorá pre nich prijíma dvojpercentný podiel z dane fyzických i právnických osôb. Rodina zriadila na pomoc Peťke aj špeciálny účet v banke. Dedko Eliáš obchádza známych, podnikateľov i riaditeľov rôznych inštitúcií, s prosbou o finančnú pomoc. Rozmýšľa dokonca nad tým, že predá svoj dom, aby Peťku zoperovali čím skôr.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
