Kežmarku nemučili prvé lásky. A predsa má Vlado Eliáš s týmto mestom zvláštne puto. Keďže mu v ňom žijú rodičia a sám tam býval vyše roka, spája ho s Kežmarkom imaginárna šnúra súznenia. Dokonca príležitosť na prvú samostatnú výstavu dostal pred rokmi práve v tomto meste.
"Dodnes tu mám kamarátov a som tu častým hosťom. Vraciam sa sem často a rád," povedal fotograf Vlado Eliáš, ktorý momentálne vystavuje svoju najnovšiu inštaláciu Podsvet v popradskom Dome fotografie.
Cesta Vlada Eliáša k dráhe fotografa bola spočiatku výrazne priamočiara. Ako dieťa s výtvarným talentom si rád kreslil, neminuli ho návštevy ľudovej školy umenia. Mohol mať tak desať rokov, keď sa mu prvý raz dostal do rúk fotoaparát. Tvrdí, že dnes si už ani presne nepamätá okolnosti, za akých začal s týmto pre neho neznámym predmetom manipulovať. Určite však vie, že prvé snímky boli také, ako všetky iné prvotiny. "Fotil som stromy, domy, okolie a mamu pri sporáku, to si pamätám. V tom čase som však o dráhe fotografa vôbec nesníval, bola to len taká hra," hovorí večný experimentátor.
Od záujmu o výtvarné umenie bol len krôčik k štúdiu na košickej Škole úžitkového výtvarníctva. "Tam už som vedel, že fotografia je médium, ktoré ma zaujíma. Preto mi bolo jasné, že v štúdiu fotografie chcem pokračovať. Vybral som si pražskú FAMU," popisuje svoju cestu fotograf.
V Prahe študoval v rokoch 1991-93, školu nedokončil. "Bola to súhra viacerých okolností, napokon som sa rozhodol zo školy odísť. Je to paradoxné, ale obdobie apatie netrvalo až tak dlho. Keď som sa otriasol, zistil som, že mi fotenie veľmi chýba a začal som robiť omnoho viac, ako v časoch, keď som fotografiu študoval," vyťahuje zo zasunutých spomienok.
Dnes si myslí, že s dokončenou školou by sa mu asi ľahšie pôsobilo v branži, jednoduchšie by sa mu zháňali kontakty. Na nedostatok výstavných aktivít sa však nemôže sťažovať. Od roku 1994 sa stihol predstaviť na ôsmich samostatných výstavách v Kežmarku, Prahe, Poprade, Bratislave a Košiciach, jeho práce boli súčasťou ďalších 16 kolektívnych prezentácií.
Pre tvorbu Vlada Eliáša je príznačná počítačová manipulácia digitálnych tlačí. Prekračuje klasické médium fotografie, narába s digitálnymi technikami a videom. Už v začiatkoch voľnej tvorby inklinoval k zátišiam, ktoré skladal z rôznych predmetov. Nasledovala séria fotogramov, neskôr do obrazu prikladal kontaktnú kópiu negatívov, ktorú dopĺňal odtlačkami predmetov. Temné pozadia s kontrastom bielych predmetov nemali ďaleko od nádychu tajomna. Pri týchto "hrách" bol už len krok k systematickému využívaniu digitálnej techniky. "Jednoducho ma baví hrať sa s realitou, trochu si ju upraviť. Asi je to tým, že realita až tak príťažlivá nie je, snažím sa spracovať si ju tak, aby bola zaujímavejšia a príťažlivejšia," uvažuje nad svojimi postupmi fotograf.
Hovorí, že klasická fotografia ho dnes už veľmi neoslovuje. "Určite je to aj z časových dôvodov. Digitálna technika však ponúka aj omnoho viac možností, je to šikovnejšie," dodáva Vlado Eliáš.
Na to, že kedysi pred rokmi sa s počítačmi až tak veľmi nekamarátil, je vcelku úspešný práve pri počítačovom spracovaní digitálnych tlačí. "Živím sa prácou pre grafické štúdio, fotenie je len taký doplnok pre radosť," dodáva fotograf. Niekoľkokrát do roka vedie v popradskom Dome fotografie tvorivé dielne, zamerané práve na počítačovú fotografiu. "Som milo prekvapený, ako sa z roka na rok mení úroveň žiakov, pred časom ani nepoznali photoshop, dnes robia úžasné veci a majú výborné nápady."
Výstavu, ktorou predstavuje svoju najnovšiu tvorbu v Poprade, nazval Podsvet. Je plná zvláštnych predmetov. Nájdeme tu larvu, hmyz, žiletku, tabletku, ohorok z cigarety, či úlomok z nožníc. Nie však ľudí a ich tváre. "Áno, fotím rád veci. Sú to všetko veci, ktoré bežný človek môže nazvať odpadom, ale zvyčajne sú to predmety, ktoré tvoria súčasť nášho života. Cez tieto veci sa práve pokúšam hovoriť o ľuďoch. Zdá sa mi to psychologickejšie, ako portrét. Tie veci sú totiž čitateľné, je jasné, čo s nimi robíme, na čo ich používame a cez ne sa dá vyjadriť podstatne viac ako cez podobizeň. Jednoducho, človek ma zaujíma viac prostredníctvom vecí, ako svojej fyzickej podoby," pokúša sa obhájiť svoj záujem o svet predmetov.
Eliášova výstava v Poprade potrvá do 9. mája. "Dúfam, že zaujme aj priestorová inštalácia. Snažím sa, aby ľudia nevnímali fotku len ako statický objekt, ale aby dokázala, že má rôznorodejší život," uzavrel fotograf.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
