levočský železničiar, brával na rušne a učil ho sa s nimi pohýňať. "Pamätám sa na časy, keď som chodieval otca čakať na železničnú stanicu. Zatiaľ čo on dokončoval posledné práce, ja som sa priúčal tomuto remeslu. Vďaka nemu som spoznal čaro železnice," vyznáva sa dnes už dôchodca L. Wagner.
Po ľudovej škole skončil meštianku a potom pracoval v dielni vo Vrútkach, školu navštevoval vo vtedajšom Turčianskom sv. Martine. Po elektrifikácii železníc pracoval v rušňovom depe Spišskej Novej Vsi ako rušňovodič až do dôchodku.
V Turčianskom sv. Martine prežil krásne obdobie a vystrojil tam nejeden husársky kúsok. "V dielni som vyhotovil malé okrúhle pliešky s priemerom 2 cm a hrúbkou 1,5 mm. Spolu s kamarátmi sme ich podložili tesne pod kolesá jedného rušňa a počkali si na rušňovodiča, ktorý s touto mašinou jazdil. Nič netušiaci rušňovodič sa márne pokúšal pohnúť s lokomotívou! Tak odišiel zavolať odborníkov i rušňovodiča inštruktora, aby rušeň prezreli. Kým bol preč, my sme pliešky spod kolies vytiahli a keď sa inštruktor pokúsil pohnúť mašinou, zázračne išla. Nikto nevedel, ako je to možné, až kým sme neukázali pliešky a neprezradili naše tajomstvo. Tieto malé pliešky bránili niekoľkotonovému rušňu v pohybe. Nijakým zázrakom sa takáto ťažká mašina nedvihne a neprejde ani cez milimetrovú prekážku! Od toho dňa sa všetci rušňovodiči pozerali pod kolesá, či nenájdu pliešky," spomína na zážitky z Turca.
Čo sa mu najviac páčilo na tejto práci? Pán Wagner tvrdí, že spontánnosť a rýchle meniaci sa plán cesty. Ráno, keď prichádzal do práce, vedel, ktorým smerom bude cestovať, ale nevedel, aká bude jeho cieľová stanica. "Opýtal som sa strojmajstra, akou traťou mám ísť a on mi odpovedal - Vidíš pred sebou koľajnice, na ktorých stojí tvoj vlak? Tak po nich pôjdeš a naspäť sa vrátiš tými vedľajšími," opisuje s humorom debaty so svojimi spolupracovníkmi.
Pre ľudí boli vo vtedajšej dobe vlaky vzácnou a málo poznanou oblasťou. Rušňovodič preto často odpovedal ľuďom na mnohé otázky. Hovoril jednoducho a výstižne. "Baník kope uhlie a my ho spaľujeme. V železničnom depe máme zaužívaný spôsob, že z vody a uhlia si musia rušňovodič s kuričom vytvoriť pohonnú látku, aby mohli vlak prepraviť," vysvetľoval princíp parnej lokomotívy.
Aj dnes sa tento 72-ročný dôchodca venuje celý deň vlakom, no teraz je to vyrezávanie ich makiet. Nejde o žiadne hranie sa s drevom! Svoje rezbárske diela mal už totiž vystavené na rôznych výstavách počnúc výstavami v Košicami až po Bratislavu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
