únie zabrzdil reformy. "Európska únia nie je jednotným štátom. Jednotlivé krajiny majú veľmi rozdielne systémy, od zastaralých po moderné. Slovensko bude do únie vstupovať ako krajina s modernými systémami a neverím, že nás zastaralejšie systémy prevalcujú," uviedol s tým, že modernizáciu reforiem, napríklad daňovej či dôchodkovej, si vyžiadala globalizácia a nejakým spôsobom na to budú musieť reagovať všetky krajiny. "Štát si môže ponechať 40 - 50 percent daní, ale podniky a ľudia z neho budú odchádzať. Štát môže ponechať starý systém dôchodkového zabezpečenia, ale prídu cudzinci, ktorí v ňom budú pracovať 5 - 10 rokov a budú dostávať plný dôchodok, na ktorí sa im poskaldajú obyvatelia odvodmi. Takže je to dlhodobo neudržateľný stav," povedal E. Jurzyca.
Na margo dôchodkovej reformy Peter Goliáš z INEKO uviedol , že "nový systém zaviedol takmer plnú zásluhovosť, čo je kľúčový bod celej reformy". Pripomenul, že do roku 2004 sa platili odvody na dôchodkové poistenie vo výške 28 percent z hrubej mzdy. Od 1. 1. 2004 je to 28,75 percenta. "Na prvý pohľad sa zdá, že sa zvýšilo odvodové zaťaženie, skutočnosť je však iná," skonštatoval Goliáš a vysvetlil, že kým predtým človek zaplatil odvody a peniaze už prakticky nevidel, až kým dostal dôchodok. A rozdiel medzi dôchodkom pri platení či neplatení odvodov bol minimálny. "Výsledkom bola skutočnosť, že ľudia odmietali platiť odvody, lebo to pre nich bola strata." Odvodom sa vyhýbali formou čiernej práce či živností, podľa Goliáša sa dnes "v porovnaní s minulosťou sa oveľa menej oplatí špekulovať, podvádzať, snažiť sa vyhnúť plateniu. Tým zároveň otláčame čiernu ekonomiku a vytvárame priestor pre rast ekonomiky a životnej úrovne." Na stránke ineko.sk je ekonomická kalkulačka, v ktorej sa dá presne vypočítať, komu sa oplatí vstúpiť do druhého piliera starobného dôchodku. Podľa Goliáša sa väčšine ľudí nad 40 rokov neoplatí, pre mladších je to však výhodnejšie a prinesie im to vyšší dôchodok.
Eugen Jurzyca podotkol, že málo sa zdôrazňujú dynamické efekty reforiem. "Stále sa hovorí o tom, čo spôsobia na druhý deň. Veľa ľudí hovorí, že už sme tisíckrát počuli, že máme čakať, že o päť rokov bude lepšie, ale my by sme chceli dnes." Problémom je aj pesimismus, ktorý je sa prejavuje zvlášť v ekonomicky menej rozvinutých regiónoch. Na východnom Slovensku pretrváva mýtus, že za socializmu bolo po materiálnej stránke lepšie. Podľa Jurzycu to tak nie je, čo dokazujú porovnania viacerých parametrov. "Napríklad v roku 1990 bolo 60-tisíc vysokoškolákov, v roku 2001 ich bolo 133-tisíc." Nárast sa preukázal napríklad aj v počte automobilov, televízorov, automatických práčok, počtu zapojení na plyn či vodovod. "Spotreba elektrickej energie, čo je veľmi dôležitý ukazovateľ, vzrástla z 13-tisíc terajoulov v roku 1990 na 19-tisíc terajoulov v roku 2001," porovnal Jurzyca a doplnil, že sledovaný rast životnej úrovne potvrdili aj také parametre ako rast priemernej dĺžky života či počtu divadelných predstavení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
