ťahov, pošermuje ceruzkou, pošteklí papier a za pár sekúnd vytvorí veselý obrázok. Nestihnete sa ani spamätať a už ste zvečnení. Výhoda karikatúry. Nepachtí sa za dokonalosťou podoby, ale často povie viac ako vycibrený portrét. Práve týmito vlastnosťami upútala aj mladého Popradčana. Nad otázkou, kedy vlastne začal koketovať s karikatúrou, len pokrčí plecom. "Kreslím odjakživa," upresní Vlado a z tváre sa mu pritom dá vyčítať, že kreslenie považuje za najprirodzenejšiu vec na svete.
Bodaj by nie! Veď už ako malý chlapec robil radosť rodičom, keď si za najvhodnejšie miesto svojich "čmáraničiek" vybral nábytok. Našťastie, jeho prvé umelecké pokusy skončili len na výrobných štítkoch. Dodnes sú tieto kúsky papiera na spodnej strane stola v obývačke, či v posteli dôkazovým materiálom. Aj prvé detské spomienky na školskú dochádzku sú spojené s kreslením. Na vstupných testoch, ktoré mali overiť jeho spôsobilosť stať sa prváčikom, si vďaka svojmu nadaniu hravo poradil. "Dali nám niečo kresliť. Pamätám si, že zo svojho obrázku som bol poriadne nadšený. Doma som sa naňho stále pozeral. Už vtedy ma to chytilo," zasmial sa V. Budzák na príhode z detstva.
Nadšenie pre kreslenú formu umeleckej realizácie ho odvtedy neopustilo. Aj keď si práve kvôli svojej veľkej záľube užil nejedno pokarhanie. Najmä učitelia v základnej škole javili pramálo pochopenia pre jeho koníček. "Čmáral som si všade. Cez hodinu som menej písal poznámky a viacej som si kreslil po zošitoch. Hocičo, čo mi napadlo. Ale vždy to boli nejaké tváre a často aj učitelia. Tí mi to však vždy roztrhali a bolo po zábave. Možno sa to niektorým aj páčilo, ale obava zo straty autority im nedovolila konať inak," zamyslel sa mladý muž nad konaním svojich bývalých učiteľov.
Keď vymenil základnú školu za strednú umeleckú, odrazu už nemusel kresliť tajne pod lavicou. Kreslil povinne. Žiadna z techník, ktorú v škole vyskúšal, však nenarušila jeho vzťah ku karikatúre. Bez akýchkoľvek otrasov si karikatúra udržala stabilné postavenie a dominantné miesto v jeho umeleckom zameraní, a to i v konfrontácii s portrétovou tvorbou.
"Vždy som bol zameraný na tváre. Kreslím ich stále dokola, najradšej z profilu. Obľubujem najmä mužské tváre v rôznych šiltovkách a čiapkach, lebo to sa mi zdá najjednoduchšie. Stačí zopár čiar, šmahov ceruzkou a je to. Dokážem nakresliť aj portrét, ale karikatúra, tá je z mojej hlavy, je dynamická a dá sa ňou veľa vyjadriť. Navyše, ak sa pri portréte niečo nevydarí, musí sa veľa gumovať. Karikatúra sa nemusí podobať, aj tak je to v poriadku," porovnal Vlado.
Ako autor už sám na vlastnej koži vyskúšal, že ľudia majú ku karikatúram rozpačitý vzťah. Skôr od neho drankajú portréty ako kompromitujúce obrázky. Pre Vlada je však karikatúrne zobrazovanie ľudí najobľúbenejšou činnosťou. Preto ju aj plným právo obhajuje.
"Karikatúra vychádza z človeka. Ak má niekto väčšiu peru, tak sa na karikatúre spraví ešte väčšia. Ale nie je to spotvorenie. Je to skôr vyniknutie nejakej črty, ktorá je na človeku zaujímavá, typická, alebo identifikačná. Ja sa orientujem na pozitívne karikatúry. Nekreslím osobnosti, aby som ich zosmiešnil, ale skôr vymyslené postavičky, ktorým sa snažím dodať veselý výraz. Často sa mi stáva, že niečo nakreslím, a až potom zistím, že sa to na niekoho podobá."
Pri pohľade na Vlada, ktorý jeden obrázok "načmára" za pár sekúnd, by sa mohlo zdať, že to nie je žiadna veda. Druhý pohľad už napovie viac. Typické ťahy, prepracovaná technika. Veď spod jeho rúk už vyšlo viac ako tisíc kresbičiek, a keď má dobrý deň, nakreslí aj tridsať tvárí.
"Základný náčrt zvládnem za niekoľko sekúnd. Ak mám chuť, tak sa potom s obrázkom aj trošku vyhrám. Šráfovanie, tieňovanie, zjednodušené tvary, perspektívna skratka. Mám rád realizmus, žiadna abstrakcia," dodal na margo svojej tvorby mladý karikaturista, ktorý najradšej tvorí jednoduché, jednofarebné postavičky. A je jedno kam. Keď nie je iný materiál, postačí akýkoľvek kúsok papiera. Trebárs aj podpivník. Nuž, Picasso by sa asi čudoval...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
