modernej techniky a vyspelých technológií, je obdivuhodným umením. Nad výrobkami zručných remeselníkov zabúdame niekedy od údivu zatvárať ústa. Je až neskutočné, čo všetko dokáže ľudský dôvtip a fantázia a ako v nás hodnoty minulosti zostali prirodzene ukryté. Tí, čo ich odkryjú, nielenže nadviažu na slávnu minulosť majstrov, ale odhalia aj rokmi overené pozitíva tvorivej práce ľudských rúk. Dávne tradície tak opäť ožívajú a tichučko ako tiene sa vkrádajú do moderného sveta, aby aj tu dokázali svoju životaschopnosť.
O tom, že aj kováčske remeslo má stále cveng aj opodstatnené uplatnenie už päť rokov presviedča svoje okolie mladý Staroľubovňan Pavol Havran. Tradičným postupom, ktorý mnohí z nás poznajú už len z filmového plátna, premieňa železo na užitočné i okrasné predmety. V malej vyhni podobnej tým zo starých rozprávok sa stáva pánom nad tvrdým kovom. Pod silným a presným úderom veľkého kladiva sa z chladného materiálu stávajú umelecké predmety. Do nich železo píše svoje príbehy.
Pavol Havran sa už ako žiak základnej školy venoval grafike a podobným umeleckým technikám. Jeho záľuba sa odzrkadlila aj vo výbere budúceho povolania. "Vyštudoval som umelecké kováčstvo. Lákalo ma najmä všestranné využitie výrobkov z kovu a aj to, že pri kováčstve využijem všetko. Musím urobiť návrh, nakresliť skicu a celé to zrealizovať. Navyše, kováčske výrobky sú trvácne, takéto veci sa robia na dvesto, tristo rokov," tvrdí mladý kováč.
Pri svojej práci využíva postupy staré niekoľko storočí. Vyhňa, nákova, žeravé železo. Len dúchať už nemusí pomocou mechov, moderní kováči majú k dispozícii zopár technických vymožeností, ktoré im uľahčujú prácu. Kladivo však nenahradia ničím. Cengavé zvuky, keď sa železo stretne so železom, sa rytmicky nesú okolím. Po nespočetných uštedrených ranách a hodinách namáhavej práce uzrie svetlo sveta stojan, zábradlie, svietnik, plastika, či taburetka. Záleží len na Pavlovej fantázii, prípadne želaní zákazníka. "Dôležité je aj prostredie, kam má byť výrobok umiestnený. Či pôjde o historický objekt alebo modernú architektúru," doplnil odborník na chladné kovy, ktorého výrobky poznajú už aj za hranicami Slovenska, v Rusku, Francúzsku i v Nemecku.
Prirodzene, najprv musel zvládnuť základné kroky neľahkej práce, kým začal tvoriť čokoľvek podľa vlastnej fantázie. "Začal som v škole so zámočníckou prácou, aby som zvládol aspoň základný postup. A prvé výrobky? To si už ani nepamätám."
Medzi skvosty, ktoré vytvoril ešte ako študent, patrí aj krehká ruža. Pri pohľade na ňu ťažko uveriť, že je z tvrdého a chladného kovu. Nádherne, do detailov prepracovaný kvet v kombinácii s kameňom vytvára dojem dokonalosti, o ktorú sa Pavol snaží pri každom svojom výrobku. "Všetko je to ručná práca, nikde žiadne zvary, všetko je spájané nitmi alebo vytvorené z jedného kusa železa."
Ako každý správny kováč si vyskúšal aj kutie podkovy. "Podkovu som síce už urobil, ale koňa som ešte nekul," zasmial sa kováčsky majster.
Nadšenie pre historické remeslo v modernom ponímaní Pavlovi Havranovi nechýba. Už aj jeho rozprávanie o práci, ktorá mu je zároveň koníčkom, je také oduševnené, že medzi mladým kováčom a historickým kováčstvom zotiera i pomyselné hranice časopriestoru. "Ja robím rád všetko, len nie vždy rovnakú vec. Nemám rád kopírovanie, radšej vymyslím stále niečo iné. Nepáči sa mi, keď majú napríklad všetci rovnaké bránky, uprednostňujem modernejšie veci a každý nový nápad."
Inšpiráciu čerpá šikovný remeselník najmä z vlastnej fantázie, ale bohatou studnicou nápadov bývajú i každoročné medzinárodné stretnutia umeleckých kováčov na Morave. Podľa Pavla je to však len jedna z mnohých možností, pretože ten správny impulz pre svoju tvorbu môže nájsť kdekoľvek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
