triedach sú drevené dlážky, ktoré vídavať už iba vo filmoch pre pamätníkoch. Žiaci aj učitelia si umývajú ruky v lavóroch, o vodovode, ktorý je dnes samozrejmosťou môžu iba snívať. Táto situácia trvá v Závadke už od nepamäti. Zopár metrov od školy, ktorá patrí do skanzenu, však stojí veľká, pomerne nová budova, ktorá je navlas podobná školám stavaným v socialistických časoch. Budove chýba iba zopár stavebných úprav, aby mohla byť daná do užívania. Logicky sa preto natíska otázka, prečo sa celé generácie závadských detí museli učiť v nedôstojných podmienkach, keď v obci stojí nevyužívaná školská budova?
Ako sa nám podarili zistiť, budovu, ktorá mala pôvodne slúžiť ako škola, začali stavať začiatkom osemdesiatych rokov samotní Závadčania v akcii Z. Keďže išlo o školskú stavbu, podľa zákona v porevolučných časoch prešla do majetku štátu a pod správu Technickej univerzity v Košiciach. Zariadenie malo slúžiť ako rekreačné stredisko. Z tohto plánu však zišlo. Takmer dokončená budova preto roky stála opustená, k zmene malo dôjsť v rokoch 1994 až 1995. Vtedajší Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi rozbehol rokovanie z Technickou univerzitou. Cieľom bolo presťahovať závadských školákov z nedôstojnej budovy do nových moderných priestorov.
"Vedenie univerzity bolo ochotné dať nehnuteľnosť bezplatne do prenájmu školskej správe. Pre nich to bol totiž prebytočný majetok. Z ministerstva školstva sme mali prisľúbenú sumu vo výške do štyroch miliónov korún. Do budovy bolo treba ešte investovať. Išlo však o veľký komplex, bolo by nepraktické, aby sa užíval iba na školské účely. Rokovali sme preto s vedením obce, navrhli sme im, aby polovicu budovy využili napríklad na obecné byty. Všetko vyzeralo super," spomína na túto sľubnú situáciu bývalý vedúci odboru školstva na vtedajšom OÚ v Spišskej Novej Vsi PaedDr. Vladimír Klein.
Zádrheľ však podľa slov V. Kleina nastal, keď sa vtedajšie vedenie obce rozhodlo získať budovu do svojho vlastníctva a inkasovať od školskej správy nájom. V tomto smere začalo aj podnikať patričné kroky. Na vtedajšie časy možno revolučná myšlienka, nemala však oporu v zákonoch. "Začalo obdobie papierovačiek, dohadov a jednaní. V žiadnom prípade sme nesúhlasili, aby majetok prešiel na obec, nemohli by sme inak použiť dotáciu z rezortného ministerstva potrebnú na konečné úpravy," dodáva V. Klein.
Rozbehnutá akcia uviazla na mŕtvom bode. Do toho prišlo v roku 1996 nové územnosprávne členenie a obec Závadka prešla pod Okresný úrad v Gelnici. Ani táto zmena však Závadku nezbavila školských latrín. "V roku 2 000 sa nám podarilo vybaviť prechod stavby pod okresný úrad. Investovať bolo treba asi 10 miliónov, detí tam vtedy bolo 60. Bol by to luxus," popisuje niekdajší prednosta OU v Gelnici RSDr. Michal Kuchta. Preto koncepcia, ako riešiť daný problém, sa začala uberať iným smerom "Prijateľným riešením bolo podľa nás scivilizovať podmienky v starej škole. V roku 2001 sme zaviedli ústredné kúrenie. O rok na to sme plánovali postaviť aj nové sociálne zariadenia a staré latríny zbúrať. Prišla však reforma verejnej správy a školstvo prešlo na samosprávy," popisuje ďalej M. Kuchta.
Dnes patrí budova, ktorá už roky nevyužitá chátra, Krajskému úradu v Košiciach. Jej hodnota je 2 milióny 195 tisíc korún. KÚ zatiaľ nevie s presnosťou povedať, na aký účel bude tento majetok využívať. Ako nám povedal terajší starosta Závadky Vladimír Kiššák, obec sa informovala o tom, aké má možnosti získať túto budovu. "Dostali sme odpoveď, že by to bolo za 50 percent úradnej ceny. Bohužiaľ, nemáme peniaze," skonštatoval V. Kiššák. Ako však ďalej povedal, za zváženie stojí, či je ešte potrebné v Závadke bojovať o novú školu. Demografický vývoj klesá, momentálne majú v obci iba 45 žiakov, je zrejme iba otázkou času, kedy školu úplne zrušia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
