síce čo do rozmerov pomerne skromná, zato na zaujímavé informácie je skutočne bohatá. Jej vydaním Ľubovnianske múzeum rozšírilo ponuku odborných publikácií tematicky zameraných na nimi spravované expozície, hrad Ľubovňa, skanzen a najmä Červený kláštor, ktorý si už takúto prezentáciu po dlhej absencii skutočne zaslúžil.
Pod kapitoly o stredovekom osídlení Zamaguria a dejinách Červeného kláštora sa podpísal historik ľubovnianskeho múzea Miroslav Števík. Časti o architektúre kláštora a o živote mníchov v ňom rozpracovala jeho kolegyňa Michaela Timková, pre ktorú bola táto publikácia prvotinou.
Obaja autori vyjadrili spokojnosť so vzájomnou spoluprácou. "Michaela je talentovaná historička umenia, s výberom spoluautorky som ani trošku neváhal. Aj odborníkmi, ktorí posudzovali publikáciu, bola jej práca veľmi vysoko hodnotená. Potešilo ma to, lebo to je najlepší dôkaz, že som sa obrátil na toho pravého človeka," nešetril M. Števík slovami chvály na adresu spoluautorky, ktorá reagovala na kolegu podobne. "Spolupráca s pánom Števíkom je naozaj výborná. Verím, že náš čakajú ešte mnohé ďalšie spoločné knihy," vyjadrila sa M. Timková.
Keďže oboch veľmi zaujali dejiny i architektúra mesta Podolínec, možno ďalšie spoločné dielo venujú práve tomuto mestečku. Ale nepredbiehajme.
Pri príprave publikácie Červený (Lechnický) kláštor, ktorá trvala zhruba rok, zozbierali obaja historici množstvo zaujímavých materiálov. Popri tom však narazili aj na niekoľko "záhad", ktorým zatiaľ neprišli na koreň. "Ďalšie nové poznatky sme získali až po vydaní tejto knihy. Navyše, v téme stredovekého osídlenia je ešte niekoľko otvorených otázok. Budeme sa nimi, samozrejme, zaoberať a verím, že v ďalších publikáciách sa nám ich podarí zodpovedať," dúfa M. Števík.
Získať informácie o živote mníchov z Červeného kláštora tiež nebolo jednoduché. Kartuziáni a kamalduli sú totiž najprísnejšie rehole v rámci cirkvi. Sú mlčanlivý, aj medzi sebou sa rozprávajú iba jedenkrát týždenne. Dostať sa medzi nich je pre "obyčajného smrteľníka" prakticky nemožné. Práve táto tajomnosť zlákala aj mladú historičku. "Najviac ma zaujal spôsob života kartuziánov a kamaldulov, ich uzavretosť od sveta, jednoduchosť a spätosť s Bohom. Bolo veľmi ťažké preniknúť do života mníchov, ale postupným získavaním informácií sa mi ich filozofia už nezdala taká cudzia a myslím, že som ju pochopila," pousmiala sa M. Timková.
Knihu so zaujímavým obsahom slávnostne uviedli do života presne pred týždňom v priestoroch ľubovnianskeho hradu. "Presadzujeme myšlienku, že krstia sa iba ľudia, preto sme sa rozhodli pre prezentáciu a v rámci nej o akt odovzdania prvého výtlačku riaditeľke Ľubovnianskeho múzea Monike Pavelčíkovej, vďaka ktorej mohla táto kniha vyjsť," dodala M. Timková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
