jarmoku obohatilo netradičné prekvapenie. Všetko, čo malo nohy a zdravú dávku zvedavosti, sa ponáhľalo na okraj mesta, aby na vlastné oči uvidelo tú novotu.
A veru naozaj bolo na čo pozerať. Najmä priaznivcom motorizmu od radosti poskočili srdiečka, nehovoriac o hviezdičkách, ktoré nová atrakcia rozsvietila v stovkách párov detských očí. Bolo že to radosti i smiechu, bolo že to výskotu. A to všetko vďaka novučičkej buginovej dráhe.
Stovky starých pneumatík kľukatiacich sa na ploche osemtisíc metrov štvorcových už na prvý pohľad dávajú tušiť, že medzi nimi si človek užije zábavu i trošku adrenalínu. Malé buginy zase lákajú nadšencov motoristického športu na skúšobnú jazdu. Práve vďaka týmto strojom pripomínajúcim motokáry sa ľubovniansky "bugiareál" stal jediným svojho druhu na celom Slovensku.
"Je to skutočne rarita. Dlho sme rozmýšľali, ako využijeme tento pozemok. Nakoniec sme sa rozhodli, že využijeme prírodnú trať na "prírodné stroje". Nechceli sme motokáry, aby to nerobilo rev, buginy sú omnoho tichšie. A prečo práve bugidráha? Lebo to nemá nikto, nič také na Slovensku neexistovalo," pousmial sa majiteľ Ľubomír Dlugolinský.
Pomerne veľkolepý projekt na tak malé mesto, akým Stará Ľubovňa je, sa podarilo premeniť na realitu vďaka podpore viacerých sponzorov z oblasti motoristického priemyslu. Ľudia si veľmi rýchlo zvykli na príjemné miesto, kde sa dá nielen zabaviť, ale i čo - to naučiť.
"V Ľubovni neexistuje dopravné ihrisko. Rozhodli sme sa, že aj týmto spôsobom ho budeme suplovať. Na trati sú dopravné značky, takže najmä mladí motoristi sa môžu hravou formou naučiť mnohé užitočné veci," priblížil široké možnosti využitia areálu Ľ. Dlugolinský.
Sám však bol prekvapený a trošku zaskočený vynaliezavosťou a dôvtipom viacerých žien - šoférok. "Zažili sme aj momenty, s akými sme pri projekte vôbec nerátali. Najmä mnoho žien si k nám prišlo vyskúšať svoje šoférske schopnosti ešte pred používaním auta, alebo si zvykli chodiť na kondičné jazdy a overiť si tak svoje schopnosti viesť auto trebárs aj po dvadsiatich rokoch. Zakrátko, po nejakých prvých výkrikoch, zistili, že im to ide a potom spokojné odišli."
Okrem šoférovaniachtivých žien buginová dráha láka do svojich "osídiel" najmä mládež. Nie je však ničím výnimočným, že jazda na miniautíčku zachutí i zástupcom staršej generáci. "Raz k nám zavítal plný autobus ľudí vyššieho veku. Mysleli sme si, že si dajú kávičku, posedia a o buginy sa ani neobtrú. Ale opak bol pravdou. Zaujalo ich to natoľko, že sa takmer strhla bitka o buginy," pridal ďalšiu veselú príhodu spokojný majiteľ.
Vďaka jednoduchej obsluhe zvládne jazdu štyristometrovým okruhom každý. Nezáleží na veku ani na pohlaví. "Bugina je automat, ktorý nemá spojku a dokáže ísť rýchlosťou až 45 kilometrov za hodinu. Skutočne to dokáže ovládať hocikto. Od päťročného decka až po, podľa údajov výrobcu, ľudí do 99 rokov. Nosnosť buginy je do 105 kíl. Mali sme aj objemnejších jazdcov, ktorí si mysleli, že do nej nevojdú. Vošli, no horšie bolo vyjsť von," s úsmevom pospomínal majiteľ štyroch "zázrakov" na kolesách.
Raritná dráha už má aj svojich "štandgastov". "Hovoríme im inventár. Sú to ľudia, ktorí majú veľmi pozitívny vzťah k autám. Zažili sme s nimi aj kuriózne zážitky. Raz prišli za strašného dažďa, už takmer mrzlo a chceli si zajazdiť. Vyzliekli sa do trenírok, odjazdili a vyliezli špinaví ako čerti. Potom sa ostriekali hadicou, osušili sa a šli domov. Nuž, aj to sa stáva," podotkol Ľ. Dlugolinský.
O príjemné a veselé zážitky v "bugiareáli" veru nie je núdza. Za päť rokov sa už udialo toľko vecí, že by stačili aj na knihu. Preteky, posedenia, oslavy, jazdy na snehu, gulášové akcie, každý si nájde niečo pre seba. Každoročne tu za zábavou chodia i deti z detskej onkológie v Košiciach, aby v dni plnom zábavy a športu aspoň na chvíľu zabudli na svoju chorobu. Odmenou pre majiteľov je okrem šťastných detských úsmevov i získané ocenenie za Šľachetný čin roka 2001.
Ľubomíra Dlugolinského však v prvom rade hreje pri srdci radosť z naplnenej chlapčenskej túžby po motoristickom raji. "Každý z nás je vlastne stále decko, aj keď má už trošku viac rokov. Sny máme tiež všetci. A toto je jedna z kociek mozaiky tých mojich."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
