Myšej hôrky, pri Spišskom Štvrtku. O osude zmrzačených a pochovaných deviatich obetí rozpráva objekt č. 40 blízko vstupnej brány. Jeho dôvody však odborníci iba predpokladajú.
Na záhadu pravekého obetiska sme sa opýtali aj Mgr. Mariána Sojáka PhD. zo spišskonovoveského pracoviska Archeologického ústavu SAV. Odborníci existenciu sídliska datujú do obdobia tzv. otomanskej kultúry, približne medzi rokmi 1700-1500 pred naším letopočtom.
"Archeologický výskum tu robil Prof. Jozef Vladár. Priniesol prekvapivé poznatky o urbanizme osady a o jej dômyselnom kamennom opevnení, ktoré nemá podobnosť nikde v strednej Európe. Do osady sa vchádzalo z východu premostením cez priekopu okolo dvoch kamenných veží - bastiónov. Ústila tu cesta vydláždená kameňmi. Domy sú usporiadané čiastočne do ulíc. Pri vchode boli príbytky remeselníkov, ktorí boli zruční v kovolejárstve, ako aj v zhotovovaní nástrojov z kameňa a kostí. Na akropole sú domy bohatých ľudí usporiadané do pôdorysného tvaru písmena U. Pán Vladár odkryl pod dlážkami týchto príbytkov poklady zlatých a bronzových šperkov v kamenných skrinkách," približuje charakter pravekého sídliska M. Soják.
Ten zároveň uvádza, že všetky domy v osade boli nadzemné. "Jediný objekt č. 40 je zahĺbený do zeme. V jeho vnútri však archeológov čakalo prekvapenie. Odkryli tu deväť ľudských kostier, resp. ich pozostatkov. Spolu v jame obetovali jedného muža, tri ženy a päť malých detí. Dr. Július Jakab z Archeologického ústavu SAV v Nitre tieto pozostatky analyzoval. Publikoval ich v periodiku Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1975. Zaujímavé je, že kostry nie sú kompletné. Sú na nich stopy po zámerných zásahoch - po sečných ranách a štiepaní. Na jednej z lebiek sa našla aj sečná rana na zátylku," rozpráva o hrôzach náboženského rituálu M. Soják.
Previnili sa niečím títo ľudia alebo sa stali iba obeťami kultu? Prečo takéto nepietne uloženie ich pozostatkov? "Boli pravdepodobne usmrtení sekerami a vhodení do jamy. Zasypali ich votívnymi predmetmi, venovanými božstvám. Ide napr. o zvieraciu plastiku, prenosnú piecku i keramiku. Na sídlisku sa našla aj spodná časť destilačného prístroja na vypaľovanie alkoholu. Predpokladáme, že pri vykonávaní krvavých obradov sa tzv. šamani dostávali do tranzu aj pitím alkoholu. Ľudia boli obetovaní bohom, aby si ich naklonili. Tento náboženský rituál možno dnes len veľmi ťažko rekonštruovať. Mohlo ísť o symbolickú antropofágiu - pojedanie ľudí z rituálnych dôvodov, alebo iba o ich usmrcovanie? Každopádne to bolo vykonané nepekným až beštiálnym spôsobom. Rituály sa z dnešného pohľadu zdajú byť veľmi kruté, no nebolo to nič neobvyklé," zdôrazňuje M. Soják. Podobné obetisko otomanskej kultúry sa nachádzalo aj v Gánovciach pri Poprade. Analogická kultová jama ako v Spišskom Štvrtku, sa odkryla aj v Nižnej Myšli.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
