Pluháčkom aj do Prešova. M. Viewegh, žijúci v Prahe, sa od roku 1995 plne venuje spisovateľskej profesii. Napísal štrnásť kníh, z toho osem románov. Prvá novela Názory na vraždu uzrela svetlo sveta v roku 1990. Jeho knihy vyšli v mnohých reedíciách v celkovom náklade viac ako tri štvrte milióna výtlačkov a boli preložené do sedemnástich svetových jazykov.
Na pôde Prešovskej univerzity tento týždeň predstavil svoj najnovší román Vybíjaná, ktorý vychádza súčasne aj v slovenskom preklade Pavla Weissa. Pre autora typická melancholicky ladená groteska, tentoraz o priateľstve, osudových láskach, alkohole, kráse i ošklivosti, ale predovšetkým o smútku, ktorý sa s pribúdajúcimi rokmi vkráda do životov starnúcich hrdinov. Dej románu sleduje v rozsiahlom časovom oblúku pestré osudy niekoľkých spolužiakov z gymnázia od čias ich dospievania až na prah dovŕšenej štyridsiatky.
Zaujímalo nás, ako sa cíti s prívlastkom najpredávanejší autor v Čechách.
"Predovšetkým som rád, že sa potvrdilo moje presvedčenie. Nestačí napísať knihu a čakať doma na jej strhujúci úspech. Autor musí preň tiež niečo urobiť. Navštevovať knižnice, čítať z kníh, poskytovať rozhovory médiám. Je to výsledok tejto ústretovej politiky. Sebalepšia reklama vám však nepomôže, keď budete propagovať 'blbý' text."
Dostať sa na takú pozíciu nie je určite ľahké. Všetko vraj zapríčinila šťastná náhoda. "Keď som v roku 1992 prišiel s románom, na ktorý sa tak trochu čakalo, Báječná léta pod psa, nebola tu kniha, ktorá by odľahčeným spôsobom hovorila o časoch socializmu." Získal za ňu cenu Jiřího Ortena, prišli prvé rozhovory... "Tvrdím, že sme potrebovali mladého úspešného autora. Niekto to robiť musí a padlo to na mňa."
Na známej literárnej osobnosti si rada zgustne aj kritika. "Na Báječná léta som mal veľa pochvalných recenzií, potom sa začala karta obracať. Nasledovali roky, keď boli recenzie skôr záporné. Teraz pri posledných knižkách a hlavne pri najnovšom románe to vyzerá, že názor o mojom písaní ako ľúbivom, povrchnom či polopravdivom niektorí kritici prehodnotili a začínajú mi všeličo priznávať."
Hovorí, že sa snaží písať zrozumiteľne, jednoducho a zábavne. "Myslím si, že sa to nevylučuje so snahou písať pravdivo aj s hlbšími psychologickými postrehmi o medziľudských vzťahoch."
Nikdy nepopieral, že patrí k typu autorov, ktorým sa lepšie píše o veciach, ktoré dobre poznajú. "Na druhej strane domnievať sa, že všetko, čo napíšem, je môj denník, je úplný nezmysel. Reálie vlastného života beriem ako prirodzené východisko pre písanie. Môže to byť desať, dvadsať maximálne tridsať percent a všetko ostatné je číra fikcia."
Prezradil, že písaním kníh si slušne zarobí, no hlavne ho baví. "Štyri mesiace v roku, kedy píšem, sú najlepšie, pretože mám každý deň pocit dobre odvedenej práce. Rád sa zatvorím na štyri hodiny do pracovne a skladám puzzle menom román. Nehrám sa však na umelca, ktorý obetuje literatúre všetko a 24 hodín denne myslí na svoje dielo. Popoludní žijem celkom normálny život. Občas sa však zobudím aj v noci a urobím si zopár poznámok."
Dva jeho romány boli sfilmované - Báječná léta pod psa a Výchova dívek v Čechách. "Myslím, že to neboli zlé filmy, ale zároveň mám ako každý autor k predlohe isté námietky."
Tvrdí, že napísať scenár je jediná možnosť, ako môže ovplyvniť film. Preto ich už píše sám. Na sfilmovanie čakajú tri.
Množstvo predaných kníh ho stavia do pozície, kedy môže klásť podmienky vydavateľovi. "Znie to neskromne, ale je to tak, pretože priemerný náklad českej prózy je okolo tisíc až dvetisíc výtlačkov u známych autorov povedzme päťtisíc a ja predávam od päťdesiat do deväťdesiat tisíc. Tieto čísla mi umožňujú správať sa voči nakladateľom sebavedome. S Martinom Pluháčkom sme dobrí kamaráti, takže nie je dôvod, aby som mu niečo diktoval."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
