Jedinou liahňou mladých mažoretiek pod Tatrami sa stal Kežmarok. Tu už jedenásty rok funguje Klub s názvom Tempo. Osemnásť dievčat dvakrát do týždňa pilne trénuje pod vedením choreografky a vedúcej súboru Lenky Kernerovej. "Mažoretkou sa môže stať v podstate každé dievča, ktoré má v sebe rytmus a dokáže byť vytrvalé. U nás má dvere otvorené každá, nerobíme špeciálne výbery. Jednoducho ich vyskúšame a uvidíme, či z nich niečo bude. Jediné, čo berieme trochu do úvahy, je postava. Dievčatá by nemali byť veľmi široké, aby sa nám vošli do kostýmov. Výška nie je až taká podstatná, i keď mažoretky v skupine by mali byť podľa možnosti rovnako vysoké. V rámci choreografie však vieme aj nižšie dievčatá postaviť dopredu," povedala nám šéfka kežmarských mažoretiek.
Hoci byť mažoretkou nie je momentálne až tak v móde, záujem detí o členstvo v klube z roka na rok stúpa. Tempo má tak popri ostrieľanom "ženskom" súbore i životaschopný "dorast" v podobe detskej skupiny.
Každý rok sa podarí Kežmarčankám nacvičiť dve nové choreografie. Najhoršie je to so zháňaním vhodnej muziky. Mažoretky si vypomáhajú, ako sa len dá. "Máme choreografie na rôzne piesne, napríklad na hudbu Capitain Jack, Jerry Halivel, alebo Jenifer Lopez. V repertoári sú však aj choreografie na dychovku," vysvetľuje L. Kernerová.
Možno sa to bude zdať smiešne, ale dievčatám nerobí pri trénigu problémy ani tak točenie palicou, ale obyčajné vystretie rúk. "S mladými dievčatami trénujem aj mesiac len pochod s vystretými rukami. Bez palice, len pochod," odhalila slabé miesto trénerka. Tá momentálne pracuje v hlavnej, "ženskej" skupine, so siedmimi dievčatami.
Choreografie sa snažia dievčatá doplniť zaujímavými kostýmami. Naposledy si kúpili čižmy so sedemcentimetrovými podpätkami.
"Je to skôr výnimka. Normálne si dievčatá obúvajú čižmy s maximálne štvorcentimetrovým podpätkom. Takto vysoké podpätky majú svoje výhody aj nevýhody. Na jednej strane to vyzerá pekne, na strane druhej dajú 'štekle' dievčatám riadne zabrať, nehovoriac o tom, že boli poriadne drahé," so smiechom hovorí L. Kernerová. Zatiaľ však žiadna z dievčat neskončila kvôli čižmám s vyvrtnutým členkom, či nedajbože so zlomenou nohou.
Nehody sa stávajú skôr pri práci s palicou. Je normálne, že počas vystúpenia či tréningu sa niektorej z mažoretiek "ujde" a skončí s riadnym monoklom pod okom.
Najlepším liekom na boľačky je potlesk publika. Kežmarčanky si ho vyslúžili v niekoľkých krajinách Európy, ale najmä doma. Plány do budúcnosti sú jasné. "Chceli by sme čo najviac vystupovať. Zdá sa, že záujem o nás pomaly, ale iste rastie, čo nás samozrejme teší," uzavrela vedúca súboru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
