gazdovstve a na poliach. Veľmi málo preto ostávalo času na zábavu. Napriek tvrdej realite sa však našiel aj priestor pre kultúru. Po dedinách zopár nadšencov zakladalo ochotnícke divadlá. V Jaklovciach sa táto krásna tradícia zachovala dodnes. Nepretržite od roku 1921 ochotníci v tejto obci na divadelných doskách sprostredkúvajú dramatické umenie. Vo svojom názve majú meno slovenského predstaviteľa realistickej literatúry Jozefa Gregora Tajovského. Medzi najstarších žijúcich jaklovských ochotníkov patrí 80-ročný Ján Jurtinus.
"Už si nespomínam koľko som mal rokov ani v ktorej hre ako prvej som účinkoval v ochotníckom divadle. Bol som vtedy školák a učiteľka sa ma opýtala, či by som to neskúsil v divadle. Vtedy sa ešte hrávalo v škole, nie v kultúrnom dome ako dnes. Bola to pre mňa obrovská pocta. Niekedy zo smiechom spomínam, že do divadla som sa dostal po protekcii. Keď som začínal, v divadle ako jeden z čelných osobností pôsobil totiž aj môj príbuzný," s úsmevom hovorí najstarší ochotník. Ako však vyplýva z jeho rozprávania, veruže protekcia by mu bola na divadelných doskách nanič. Najdôležitejší bol talent a ochota zasvätiť dramatickému umeniu voľný čas. "Texty sa mi učili veľmi ľahko. Rôzne grimasy či pohyby, zmeny nálad, ktoré si vyžadovala rola, to už bolo naozaj umením," spomína J. Jurtinus.
Ako sa nám priznal, už ako školák bol študijný typ, učil sa veľmi dobre a zaujímali ho predovšetkým knihy. Bohužiaľ vtedajšia doba nebolo veľmi naklonená múdrosti. "Kdeže štúdium, peňazí na to v rodine nebolo. A o kúpe kníh som nemohol ani snívať. Doma nás bolo šesť detí, niekedy nebolo peňazí na jedlo, nie to na knihy. Tie som si iba požičiaval," hovorí o tvrdej realite pán Jurtinus. Divadlu ako jedinej možnosti kultúrneho vyžitia ostal verný celý život. Poslednýkrát stál na divadelných doskách pri príležitosti 75. výročia existencie jaklovského divadla, a to v hre Mozoľovci. "V našom divadle sa hralo množstvo hier. Ja som najradšej hrával v tých, ktorých dej bol z dedinského prostredia. Predsa len divákom je to bližšie aj my herci sme sa ľahšie zhostili týchto úloh. Svedectvom toho je Othelo. Priznám sa účinkovanie v tejto hre bolo pre mňa fuškou," porovnáva J. Jurtinus.
Dnes po dvoch mozgových príhodách si už netrúfa postaviť sa na divadelné dosky. Divadelnú štafetu však po ňom prebrali jeho tri deti. Najčastejšie sa v jednotlivých hrách objavovala jeho dnes 54-ročná dcéra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
