nedorozumenie. A práve o tom nám porozprával pán Emil Povec zo Spišskej Novej Vsi. "Prvé nedorozumenia vznikali už v mladosti pri písaní môjho mena. Všetci mi do dokladov a úradných tlačív písali Povedz miesto Povec," hovorí pán Emil s úsmevom na tvári. Nie je až taká tragédia v porovnaní s príhodou, ktorú zažil pán Povec pred niekoľkými rokmi, keď ešte pracoval v dielňach jednej firmy.
"Neviem, prečo som mal vždy také šťastie a ocitol sa v dielni sám práve vtedy, keď zvonil telefón a nik iný nebol na blízku," hovorí muž, ktorý s telefonovaním a najmä s predstavovaním sa do telefónu zažil mnoho nepríjemností. "Dvihol som teda slúchadlo a nahlas zahlásil - Dielne, Povec. Z druhej strany sa mi ozval hlas, ktorý mi povedal: "Schovaj sa!". Udivene som sa pozrel na slúchadlo a pomyslel som si - kam sa mám schovať, veď ty ma nemôžeš vidieť. Pomyslel som si, že si zo mňa niekto robí srandu a zložil som slúchadlo. Hneď na to zvonil telefón opäť. Dvihol som a povedal to isté, načo mi hlas z druhého konca opäť povedal, aby som sa schoval. To ma už rozčúlilo, a tak som energicky buchol so slúchadlom. Frfľajúc si popod nos som sa vzdialil na pár metrov od telefónu a ten opäť začal zvoniť. Keď sa to všetko zopakovalo ešte raz, poriadne som sa nahneval a doslova som ušiel pred vyzváňajúcim telefónom. Asi po desiatich minútach prišiel do dielne nahnevaný chlap ako hora s ústami plnými nahnevaných nadávok. Pristavil sa pri ňom okrem mňa aj jeden môj bývalý kolega a spolu sme sa ho opýtali, čo sa stalo. Chlap vraví - volal som s vedľajšej dielne práve tu do tejto a stále mi dvíhal telefón nejaký tupec, ktorý mi za každým povedal, aby som mu čosi hovoril. Tak som sa ako vždy predstavil- Skovajsa a on mi stále skladal. Chcel by som vedieť, čo za hlupáka to bol pri telefóne!" Na to spustil môj kolega hlasný smiech a takmer so slzami v očiach riekol: "Ten hlupák stojí pred tebou. Povec!" Chlapisko sa neskutočne rozčúlil a vybehlo na smejúceho sa pracovníka. "Ešte aj ty!? Ešte aj tebe mám niečo hovoriť!" Kolega stíchol a pokojným hlasom povedal: "Tento pán sa volá Povec." Ja som sa už ale nezdržal a energicky som sa ho spýtal: "Prečo som sa mal skryť?" Vtedy som ešte nechápal, prečo sa ten môj kolega opäť ešte hlasnejšie rozrehotal. Keď konečne stíchol, prehovoril k nám obom ešte raz: "Tento pán sa volá Skovajsa a ľudia často prepočujú jeho meno a mýlia si ho so schovaj sa. A tento je zas Povec." .Môžem ďakovať Bohu, že nám celé nedorozumenie vysvetlil môj kolega, inak by to mohlo zle skončiť.
Pán Povec má za sebou aj oveľa nebezpečnejšie zážitky. Raz mu dokonca hrozilo aj zastrelenie. Bolo to ešte v časoch, keď pracoval ako šofér nákladných aut a vozil tovar po východnom Slovensku. V ten deň mal ísť po náklad do Prešova do istej firmy, kde boli prísne kontroly pri prechode cez colnicu. Ako to kedysi bývalo, zbrane nosili colníci, pretože vtedy ešte neexistovali súkromné bezpečnostné služby. "Ja som nič netušiaci zastavil hneď pred rampami a čakal, kedy mi umožnia vojsť do areálu firmy. Vtom podišiel jeden z colníkov ku môjmu vozidlu a zapisoval si čísla z ŠPZky. Po chvíli dvihol zrak ku mne a opýtal sa ma na moje meno. Ja som mu odpovedal: "Povec." Pozrel sa na mňa s vážnym výrazom tváre klopkajúc prstami po dverách auta a riekol: "Počuj mladý, ja ti nič nepoviem! Chcem vedieť tvoje meno." Ja som opäť odpovedal rovnako: "Povec", no chlapíka už pomaly opúšťala trpezlivosť, a tak s ešte vážnejším hlasom položil tú istú otázku. Ja som mu s veľkým dôrazom vyslabikoval slovo povec. Na to nasledovala nečakaná reakcia colníka. Vytiahol zbraň a namieril ju na mňa s krikom: "Čo si ty o mne myslíš! Robíš zo mňa hlupáka?!" Poviem vám, vtedy mi nebolo všetko jedno!" priznáva sa pán Povec a pokračuje vo svojom rozprávaní. "Jediné, čo mi ostávalo, bolo hlasne kričať, že to je moje meno, až dovtedy, kým mi colník nedal príležitosť ukázať mu môj občiansky preukaz, aby sa o tom sám presvedčil. Keď ho vzal do rúk a poriadne si aspoň dva krát prečítal meno, povedal mi: "Chlapče, tak to nie je možné. Keby si mi neukázal občiansky, tak ja by som ťa na môj dušu zastrelil."
Ak máte rovnako nezvyčajné priezvisko ako pán Povec, radšej nič nehovorte a rovno ukážte svoj občiansky preukaz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
