práve toto miesto bude jeho osudom. Ako hlavný hatník tu pracuje a býva už dvanásty rok a presne toľko rokov už nemal poriadnu dovolenku. "Je to 24-hodinová služba. Striedam sa s ďalšími dvoma pracovníkmi, takže nejakú tú voľnú chvíľu pre seba mám. Zažijem tu množstvo zaujímavých okamihov, ale aj nebezpečných chvíľ. Počas horúceho leta, keď od vody vanie príjemný chládok, v blízkosti hrádze nájdete dokonca aj slniacich sa nahých odvážlivcov," približuje tie veselšie chvíle F. Olšavský.
Všetko to začalo pred rokmi, keď sa uvoľnilo miesto na hati a potrebovali elektrotechnika. "Táto práca mi vyhovuje už len kvôli tomu, že som Krompašan a bývam doma. Po sedemnástich rokoch práce mimo domova som sa opäť vrátil do rodného mesta. Som vášnivým poľovníkom a rybárom. A hoci je na hrádzi zakázané chytať ryby, stále som v blízkosti prírody a vody," priznáva F. Olšavský. O tom, že jeho vzťah k prírode nie sú iba prázdne slová, dosvedčujú aj vlastnoručne vysadené stromy v areáli hrádze. Pán František pracovný deň začína o pol siedmej ráno. Ako prvé prekontroluje stavidlá hrádze a vyčistí na nich nečistoty. "Skontrolujem stav vody na náhone, podľa prietoku vody sa pridá alebo uberie. Do stroja dolejem olej a skontrolujem samotnú hrádzu. V lete k tomu pribudne aj kosenie hrádze. Dôležité je pridržiavať sa pokynov z ústredia. Najdôležitejšie je však sledovanie povodňových správ a predpovedí počasia. Ak prší musíme sa vždy dopredu pripraviť na rôzne možnosti. Zo Spišskej Novej Vsi nám zahlásia prietrž a podľa toho si vieme vypočítať, kedy k nám prívalová vlna dorazí. Trvá to asi tak štyri hodiny. Vlnu očakávame s už s pootvorenými stavidlami, aby nedošlo k zaliatiu lúk nad hrádzou v neďalekých Kolinovciach. Stavidlá dvíham podľa potreby a množstva vody. Z Krompách potom prietrž hlásime na Ružín. Tí sa zasa pripravia na to, koľko vody môžu prijať," približuje úskalia práce na hrádzi.
Zároveň priznáva, že počas 12 rokov zažil dve väčšie povodne. Jedna z nich dokonca pred dvoma rokmi so sebou priniesla 30-ročnú vodu. Tú dodnes na hrádzi pripomína červenou označený kritický bod (na snímke). "Voda vtedy siahala iba jeden meter od mojich okien. Z Kolinoviec mi každú chvíľu volali, čo sa deje, voda stúpala. Stavidlá som mal naplno pootvorené, ale jednoducho som vodu nestíhal brať. Bol to trojdenný neustály kolotoč," spomína na kritické okamihy. Dokonca jeden z jeho predchodcov sa tu utopil. Vtedy sa ešte kúrilo drevom a práve to ho strhlo z hrádze. Odnieslo ho to až do Ružína. "Riziko pádu do priehlbne hrádze tu vždy je. Preto si táto práca vyžaduje pravidelné tzv. výškové previerky. Ak by som si mal opäť vybrať, určite volím túto prácu, no možno na trocha väčšej hrádzi," dodáva na záver F. Olšavský.
* * *
Curiculuum MVE na Hornáde:
Krompašská hať bola postavená v 50-tych rokoch za účelom dodávky vody pre Kovohuty Krompachy a tepelnú elektráreň Krompachy a zároveň pre elektráreň Dobšiná. Najprv to bola mestská elektráreň, ale po znárodnení prešla pod štátny podnik Dobšiná, ktorá beží od roku 1931. V niekdajšom Československu je jediná, ktorá od vtedy funguje na Starej Maši. Pôvodná hať bola kedysi o niečo vyššie, ako dnes. Bola to drevená stavba. Hať zároveň slúži ako protipovodňový fenomén. V prípade veľkej vody sa otvárajú dve stavidlá. Veľmi prísne sa dodržiava poriadok pre obsluhu hate. Každá manipulácia so stavidlami musí byť vopred odsúhlasená dispečingom závodu v Poprade. Turbína je vybudovaná za účelom využitia hydroenergetického potenciálu vody rieky Hornád pre zásobovanie elektrickou energiou areálu strážneho domu v Krompachoch, ako aj dodávky do elektrickej NN siete. Jej výkon je 110 kW. Na výrobu elektrickej energie sa využíva sanitárny prietok 1,24 m3.s-1, pri zvýšených vodných stavoch využíva aj väčšie prietoky. Turbína je v nepretržitej prevádzke. V areáli budovy sa nachádza havarijný sklad, v ktorom je umiestnený materiál pre zachytenie a likvidáciu prípadných havárií na vodnom toku.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
