expredsedu parlamentu Jozefa Migaša.
"Naša firma, však za politickej kariéry môjho brata dosť utrpela," hovorí prezident OZKN, a.s., Dušan Migaš.
Podľa jeho slov fabrika nefunguje ako firma Jozefa Migaša. Skôr by sa dalo povedať, že predseda predstavenstva OZKN a prezident akciovky má brata, ktorý bol predsedom parlamentu. Zároveň Dušan Migaš dodáva: "Nikdy politická kariéra môjho brata kladne neovplyvnila chod fabriky. Jozef Migaš nebol pri privatizácii a jeho politická kariéra mi skôr ublížila ako pomohla."
V roku 1996, keď sa OZKN privatizovalo bol Jozef Migaš veľvyslancom na Ukrajine a vôbec nezasahoval do politického diania na Slovensku. Fabrika sa privatizovala za 150 mil. Sk a podľa Dušana Migaša, nemala žiadne privatizačné výhody, práve naopak."Kým v čase privatizácie sa kupovali majetky štátu v holandských dražbách a viacerí sa dostali k ľahko vybudovaným hodnotám pod cenu, OZKN muselo čeliť zdedeným nedostatkom a šafáreniu bývalých zamestnancov štátneho podniku," tvrdí Dušan Migaš.
Skonštatoval, že na sklade im zostal nepredajný materiál a dlhy, ktoré sprivatizovaná firma musela hradiť zo svojich ziskov: "Nekupovala sa očistená firma, ale firma so všetkými záväzkami. Výsledok je taký, že dodnes si akcionári neodsúhlasili vyplácanie dividend, prvoradý pre nich je chod fabriky."
V prešovskom regióne je fungujúca sprivatizovaná fabrika skôr bielou vranou. Odevný gigant ako OZKN však funguje. Dušan Migaš tvrdí, že je to preto, lebo má zmysel pre zodpovednosť a jeho konanie neriadi nikto iný iba zdravý rozum. Zároveň pridal tieto argumenty:
"Spoločnosť OZKN zamestnáva 900 zamestnancov, z celej svojej produkcie nad 90 percent produkuje výrobky na vývoz pre renomovaných odberateľov. Firma sa teda nemôže dostať do druhotnej platobnej neschopnosti. Fabrika za minulý rok vyprodukovala 39 mil. zisku, ktorý sa ako v predchádzajúcich rokoch použil na výrobu a rekonštrukciu priestorov fabriky. Terajšie výrobné priestory sa nedajú porovnať s tými, čo boli po privatizácii. Celá prevádzka OZKN sa premiestnila do zrekonštruovanej budovy a namiesto 75 mil. korún, čo stanovoval privatizačný projekt Fondu národného majetku, sa preinvestovalo o sto miliónov viac. Aj napriek tomu, že majetok firmy vzrástol, znížila sa jeho zadĺženosť."
Dušan Migaš pokračoval: "V čase, keď Priemyselná banka bola predaná za jednu korunu Slovenskej sporiteľni, kde OZKN bolo symbolickým akcionárom, nastal dôvod k zmene finančnej inštitúcie. Po rokovaniach s bankami sa vybrala Devín banka. Dalo by sa očakávať, že mi pomohol brat, ale keby to tak bolo, prečo by potom dostala naša firma úver s najväčším možným úrokom a s najväčším poplatkom za poskytnutie úveru? Nehovoriac o tom, že úver bol niekoľkonásobne ručený nehnuteľnosťou spoločnosti."
Zároveň dodal:"Tri mesiace pred pádom Devín banky poskytla táto banka našej spoločnosti nový úver, ktorý mal byť po roku obnovený. Firma za tri mesiace splácala svoj dlh bez meškania, a pred poskytnutím úveru investovala 45 mil. z vlastných zdrojov do technológie. Keby mala vopred informácie o páde banky, bol by to hazard." V tejto súvislosti Dušan Migaš poznamenal, že o svoje súkromné úspory v banke prišla celá jeho rodina, teda manželka aj deti.
Po vyhlásení konkurzu Devín banka s OZKN podpísala dohodu o urovnaní. Terajší dlh vyplývajúci z dohody je 25 miliónov korún. Vyvstal však problém s neakceptovanými zápočtami za postúpené pohľadávky, ktoré chcela firma realizovať a Devín banka ich neuznala. K tomu, aby sa stanovila skutočne právne podložená výška dlhu, ktorá môže byť oveľa nižšia než 25 mil. Sk, OZKN podalo na Devín banku žalobu.
Podľa prezidenta OZKN, správca Devín banky žiada od nich neoprávnene 66 miliónov Sk z predchádzajúceho zmluvného vzťahu, ktorý dohodou o urovnaní zanikol a je predpoklad, že Devín banka už rozdiel vo svojom účtovníctve aj odpísala. "Nie je možnosť mimosúdnej dohody. Skôr celá záležitosť speje k tomu, že Devín banka predá za pár percent pohľadávku v rámci plánu speňaženia, ale nepristúpi na mimosúdnu dohodu, ktorú navrhuje OZKN." A tak prebieha súdny spor.
Okrem uvedeného dlhu má podľa prezidenta Migaša OZKN ešte jeden dlhodobý úver vo výške 30 mil. Sk, so splácaním ktorého nikdy nemeškali ani jeden deň. Bývalý úver v Slovenskej konsolidačnej banke - natrvalo sa otáčajúce zásoby - je v reštruktualizácii, a preto nie je splatný. Jeho výška sa dá podľa Dušana Migaša kedykoľvek vyrovnať z bežných mesačných tržieb fabriky. "Teda neexistujú žiadne dlhy voči štátu z úverov, ktoré by firma nemala záujem uhradiť," dodal.
Je pravdou, že správca Devín banky podal na prešovskú spoločnosť OZKN návrh na vyhlásenie konkurzu, dôvodom však nebol veriteľský výbor, ten zasadal až niekoľko mesiacov po podaní návrhu. Aj preto si OZKN svoje práva uplatňuje na súde, pritom si uvedomuje riziká, čo prinášajú. Treba pripomenúť, že Devín banka sa neuspokojila so zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu, odvolala sa, a podala aj návrh na exekúciu. Aj tá sa však rozhodnutím súdu o odklade zastavila.
A tak OZKN pokračuje ďalej... Podľa Dušana Migaša je z toho zrejmé, že firma útokom zatiaľ odoláva. Výsledky, ako dodáva, hovoria za všetko. Za prvé mesiace roka sa dosahuje zisk a predpokladaný hospodársky výsledok tohto roku je lepší než bol minuloročný. Záväzky sa plnia podľa dohôd, preto ani správca Devín banky nemohol označiť vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu iného veriteľa, ktorému firma dlhuje a nie je ochotná platiť.
Natíska sa teda otázka. Má OZKN vskutku politické zázemie? Dušan Migaš tvrdí, že OZKN to nikdy nepotrebovalo. Hovorí, že vie čeliť problémom priamo. Žaloba na súde je podľa neho toho jasným dôkazom. Zároveň poznamenáva, že zásah Jozefa Migaša v politických kruhoch by mohol firme skôr ublížiť než pomôcť. Je presvedčený, že jeho brat ekonomickú stránku OZKN nepozná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
