speváčka Marcela Jurčenková, za slobodna Kvašňáková, ktorá pred Stopou spievala v I.M.T. Smile (ešte pred Katarínou Knechtovou z dnešnej Pehy). Stopa sa medzičasom vypracovala medzi zavedené kapely, hoci do pomyselnej prvej ligy slovenských kapiel má zatiaľ dvere zatvorené. Bola by však škoda, keby sa o tejto pozoruhodnej dlhoročnej skupine vôbec nevedelo. Stopa pôsobí v zložení Marek Kuchár (bicie nástroje), Igor Jarkovský (basová gitara), Martin Vraňuch (sólová gitara), Jaro Merčiak (gitara), Laco Hodobaj (klávesové nástroje) a Marcela Jurčenková (spev).
Rozhovor s jej vedúcou osobnosťou Marcelou vznikol v autobuse na ceste z poľských Gorlíc, kde Stopa absolvovala (spolu s BB Country, Dúbravienkou a Košičanmi Nocadeň) svoje prvé zahraničné vystúpenie.
Čo máte nové?
- Máme nové pesničky, ktoré sme nahrali na CD. V poslednom čase sme natočili ďalšie dve nové skladby, také single, ktoré ponúkame rádiám a vydavateľstvám. Ďalšou novinkou je aj to, že od začiatku tohto roku patríme pod PKO Prešov. Verím, že budeme hrať viac akcií.
Piesne teda máte ponahrávané, album nechystáte?
- Album chystáme odkedy fungujeme. Lenže je trošku zložitejšie. Momentálne je to tak, a stále to tak bolo, že sa na vlastné náklady natočili pesničky na CD, urobil sa pekný obal a skúšame ďalej... Ozval sa nám pán Juraj Kupec, ktorému som posiala cédečko, takže čakám, čo s tým bude. A je to rozposielané v rôznych vydavateľstvách. Čakáme teda, či sa niekto ozve, alebo nie.
Pod názvom Stopa hráte ako dlho?
- Osem rokov.
V Poľsku ste zahrali aj Helloween. Kto pripravuje piesne Stopy?
- Autorsky sa na nich podieľam ja, aj čo sa týka hudby, aj textov. K tej piesni od Helloweenu: momentálne je to tak, že keď hráme po nejakých kluboch, prišli sme na to, že je lepšie, aj pre divákov, zahrať aj nejaké prevzaté veci. Ak hráte v inom meste, kde vás nepoznajú, ľudia sa chcú baviť a my tiež chceme, aby sa bavili. Z prevzatých vecí sme urobili nejakých 20 - 30 rockových piesní, od Guns N´ Roses, Deep Purple, Bon Jovi... To sa týka klubovej scény. Okrem toho máme aj kopec vlastných skladieb. Čiže pokiaľ hráme na nejakej veľkej akcii, tak tam jednoznačne hráme vlastné veci.
Melodický rock je teda tou muzikou, ktorú máte radi?
- Áno.
Na scéne, hoci nie v top úrovni, sa pohybuješ už pekných pár rokov. Doteraz tu bolo dosť málo speváčok, zrazu sa vynorili rôzne hviezdičky typu Emily, Anna Babjaková... Kedy objavia Marcelu Jurčenkovú a Stopu?
- Na hudobnej scéne sa poloprofesionálne pohybujem prakticky odmalička. Chodíme, skúšame po rôznych súťažiach. No jednoducho je to tak, že súťaže na Slovensku nie sú veľmi objektívne. Síce vás vyberú do finále (na toto máme šťastie, aj pred rokom sme boli vo finále Coca-Cola Pop Star, aj v Kapele na predaj a ja ako speváčka na Talent Night), ale ďalej už nie. Väčšinou sú urobené účelovo a víťaz je vopred známy. Na Coca-Cola Pop Star sme získali cenu návštevníkov internetu. Lepšie niečo ako nič. Sme z toho trochu sklamaní, skúšame čo sa dá a verím, že raz sa aj na nás usmeje šťastie. Nie je to totiž len o tom, že je človek dobrý, ale musí mať v aj veľa, veľa šťastia.
Napríklad Peha mala šťastie.
- Áno. Je to jedna z tých kapiel, ktorá je aj dobrá, aj mala šťastie. No je tu aj veľa kapiel, ktoré mali iba šťastie. Poznám v Prešove, a nielen v Prešove, množstvo výborných skupín, ktoré hrajú dlhé roky, sú vynikajúci a mohli by sa merať s kapelami z prvých miest rebríčkov, ale bohužiaľ... Treba mať kontakty a šťastie.
Medzitým si sa stihla vydať. Manžel prestal hrať v Stope a začal jej robiť manažéra.
- To bolo niekedy. Mali sme zásadu, že v kapele nemajú byť žiadne vzťahy, pretože to kazí vzduch.
Teda si ho vlastne vyhodila...
- Nie, on sa venoval aj inej činnosti a je lepšie robiť jednu vec poriadne, než dve veci na polovicu. Istý čas nám robil manažéra, potom už nestíhal. Takže už asi tri, štyri roky stojí úplne mimo skupiny.
Ako sa hralo v Poľsku?
- Za tých osem rokov, čo hráme, sme ešte nezažili akciu pod holým nebom, na ktorej by nepršalo. Máme nešťastie na počasie, takže s tým dažďom sme už počítali. Aj keď je škoda, že pršalo, lebo to bola dobrá akcia. V každom prípade to ale pre nás bola zaujímavá skúsenosť. Doteraz sme ešte v zahraniční nevystupovali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
