zahrať. Muzika a s ňou aj výroba dychových nástrojov je jeho koníčkom. K píšťalám sa dostal počas vysokoškolského štúdia. M. Smetanka pochádza z muzikantskej rodiny. Ako vraví, celé príbuzenstvo hralo na nejaký nástroj, no na dychový nikto. Na jednom folklórnom festivale ho prvý raz zaujala koncovka a začal sa o píšťaly zaujímať viac, dokonca vymenil svoju gitaru za menšiu fujaru.
"Keď som na nej začal hrať, chytilo ma to a chcel som skúsiť hrať aj na väčšej fujare. Ako študent som na to samozrejme nemal a tak sme s kamarátmi začali vymýšľať, ako by sme ju mohli vyrobiť," spomína na začiatky. Prvá fujara bola z trubiek z vodovodného potrubia. Píšťala sa vraj dá urobiť z hocijakého materiálu a laik to nerozozná, no fajnšmeker podľa zvuku vie určiť, z čoho je vyrobená. "Ak počujem zvukovú nahrávku, viem povedať, či je píšťala drevená alebo novodurová," tvrdí majster, ktorý má dnes spolu s kamarátom na konte vyše tisíc vyrobených dychových hudobných nástrojov.
"Najbežnejšie sú šesťdierkové valaské píšťaly v rôznych ladeniach. Naším najväčším skvostom sú koncovky, bezdierkové píšťaly. Okrem Antarktídy sú naše nástroje asi na každom kontinente. Píšťalu si od nás kúpil jeden chlapík z Chile, mali sme tu aj Japoncov. Je paradoxom, že viac nástrojov máme v Čechách, než na Slovensku. Česi majú o našu pôvodnú kultúru väčší záujem a zdá sa mi, že ju aj viac dokážu oceniť," hovorí M. Smetanka.
Výroba píšťal u hrhovských majstrov je hotové umenie. Používa sa tradičné bazové drevo a tradičné spôsoby - ako jediní na Slovensku nevŕtajú do dreva, ale používajú tradičnú technológiu - vypaľovanie rozžeravenou železnou tyčou. Okrem bazy je na píšťaly vhodná aj divá ruža, tá je veľmi zvučná, ale robia aj z javora, jaseňa, liesky, zo slivky a čerešne. Kým z kusu dreva vytvoria píšťalu a vylúdia z nej zvuk, ubehnú aj tri roky. Tak dlho schne drevo. Ako hovorí M. Smetanka, keď človek nájde bazový háj, z 200 kusov sa len jedna baza hodí na píšťalu. Ako vie, ktorý kus dreva je ten pravý? "Ľudia sa z toho smejú, ale v prvom rade to treba cítiť. Keď vidím, ako to drevo rastie, v prvom rade si spočítam, koľko má slnka, koľko vlahy a koľko živín, viem, ako vysoko rastie, aký je podpník a až potom režem," vysvetľuje.
Samotná výroba sa odohráva v dielni. Každú vyrobená píšťalu si majstri poznajú. "Poznám naše píšťaly nielen podľa zvuku, ale aj podľa vône. Impregnujeme drevo včelím voskom a živicami, takže píšťala vonia. Minulý rok v jeseni som v Levoči počul podvečer na námestí píšťalu. Hovorím kolegovi - Paľo, počúvaj, naša píšťala. Išli sme za tým chlapíkom a ukázalo sa, že je to tak," dodáva M. Smetanka. Len nedávno sa Hrhovčania pod jeho vedením pustili do výroby najdlhšej drevenej píšťaly na svete. Osemmetrová opacha dostane po úprave svoje miesto v amfiteátri, kde si počas akcií na nej môžu záujemcovia zapískať.
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
